Bombový útok v Bostone vrátil do pozornosti médií kaukazský región. Aký absurdný útok sa to práve odohral a čo bolo jeho motiváciou? Čo má čečenský boj o nezávislosť od Ruska spoločné s Amerikou?

Galérie sú zvláštnymi priestormi. Väčšinou je v nich úctivé, ba priam až zbožné ticho. Aj v divadlách a koncertných sieňach filharmónií je to tak, ale len pred (a v prípade slabšieho výkonu vystupujúcich aj po) umeleckej produkcii.

Novinárku Janu Shemesh poznajú naši čitatelia z článkov a blogov, ktoré píše z Izraela. O svojom boji s rakovinou napísala knihu Smrť si neškrtne, momentálne dokončuje obsiahly román, ktorý nemá s jej chorobou ani s jej osobou nič spoločné.

Iba málo slovenských divadiel reflektuje aktuálne spoločenské témy. Väčšinou ide o „alternatívne“ súbory so stálym a náročnejším publikom, ktoré je verné poetike divadla. Neduhy súdnictva si „podalo“ bratislavské divadlo SkRAT, ktorého inscenácia Proces procesu procesom (Pôjdeš do basy? Hajzel!) je aj dramatizáciou čiernych miest slovenskej justície.

O tehotenstve sa počas života dozviete mnoho, ale nikde sa nespomína, že sa s ním spájajú ohromné, hollywoodsky výpravné sny. Tehotná žena sníva ako decko v horúčke. Raz sú to slnkom prežiarené idylické pláne, kde sa preháňa dávno mŕtvy chrt s tým súčasným bastardom, čo práve hlasno chrápe pri nohách postele. Vynárajú sa dávni kamaráti. Potom hráte novú divadelnú postavu. Je to Karin, čašníčka. Sústredíte sa. Karin stojí za barom. Zákazník sa pýta: „Slečna, aký je rozdiel medzi týmito päťkorunovými pagáčmi a tými dvojkorunovými?“

Do redakcie sme dostali podpísaný list od piatich účastníkov známej akcie v bare Bonanno. Vzhľadom na význam ich funkcií ho uverejňujeme spolu s reakciou Štefana Hríba.

Nepoznám krajšie more, ako je poľský Balt. Nekonečné pláže s bielym jemným pieskom, piesočné duny, na ktorých kvitnú kvety, lesíky okolo pobrežia, v ktorých sa to hemží zverou, vrátane diviakov. More tu dokáže byť blankytne modré aj tmavosivé, vlny majú dôstojnú výšku, ale aj tak sa ich človek nemusí ešte báť. A najmä je to nádherne blízko, aspoň pre nás Čechov, pre vás Slovákov o niečo ďalej.

Nick Cave s The Bad Seeds, Omara Portuondo alebo Bonobo, to sú najväčšie lákadlá posledného dňa trenčianskeho festivalu Pohoda.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.