Z celej tej smršte udalostí, ktorú nabral náš adopčný proces, keď nám z úradu oznámili, že pre nás majú bábätko, si zapamätám tento obraz: Profi matka,  pani Magdaléna, stojaca s naším Lukášom v náručí, keď sme ho uvideli prvýkrát. (Odborne sa tomu hovorí i „prvá interakcia“).

Moja mama mala narodeniny. Milujem rodinné oslavy, lebo sa vždy stane niečo, čo ostane v pamäti. 

Občas zvykneme hovoriť o čierno-bielom videní, o tom, že veci majú byť buď dobré, alebo zlé. Pesimisti hovoria, že všetko je akési sivé – niečo viac a niečo zasa menej.

Lov za príbehmi obvykle prináša samostatné príhody, ktoré sa do finálnych článkov nezmestia. Čo bolo v pozadí článkov, ktoré si najviac cením?

V .týždni píšem o závažnejších, ale i menej vážnych témach. A keď už teda rekapitulujeme, rozdelil som si aj svoje spomínanie na dve časti. Toto je tá prvá, takzvaná serióznejšia.

Moji kolegovia sú skeptickí k novým menám na politickej scéne aj k novým politickým stranám. Do veľkej miery rozumiem ich skepse, napriek tomu si myslím, že niečo visí vo vzduchu.

V rámci upratovania som narazil na staré Domino fórum. Prelistoval som dve posledné čísla roku 2000 a opäť som si uvedomil, v čom spočívajú moje dnešné „vnútropolitické“ obavy.

Diskutujeme, komentujeme, hodnotíme každý deň. Kto na sociálnych sieťach, kto ponad plot so susedmi. Zdalo by sa, že umenie debaty musí kvitnúť. Ale kdeže.

Pred siedmimi rokmi bola moja manželka v Aleppe. Dohodli sme sa vtedy, že tam o rok-dva pôjdeme spolu. Bolo to len pár mesiacov po slávnej káhirskej reči prezidenta Baracka Obamu.

Najťažšia prosba v mojom živote. Prečo som predal všetky svoje firmy. Prečo som založil Dobrého anjela. Prečo som sa rozhodol kandidovať za prezidenta.