U nás doma sa všetko točilo okolo Kozmosu. Časopis Kozmos je astronomický časopis, ktorému šéfovala naša mama. Nebola v strane, a tak namiesto „šéfredaktorka“ stálo v tiráži: „poverená vedením redakcie“. Taký bol socík osemdesiatych rokov: Malátny voči vnútornému nepriateľovi. Zato u nás doma to žilo. Keď bolo po uzávierke, rozkladali sa stránky s predtlačeným časopisom na koberci v obývačke a mama sa obracala k ujovi Lackovičovi, technickému redaktorovi a rodinnému kamarátovi: „Milanko, a nie je tá obloha priveľmi sivá?“

Po roku sa Jakub Ursiny predstaví so skupinou Provisorium, s ktorou hrá piesne svojho otca Deža Ursinyho, opäť v Bratislave. Koncert sa uskutoční 20 . júna v klube MMC. Dežových priaznivcov isto poteší, že sa Jakubovi podarilo doraziť dlhoočakávaný DVD-box s otcovými dokumentárnymi filmami. Jeho krst sa uskutoční začiatkom júla v rámci koncertu Provisoria na trenčianskej Pohode.

Kerry v Soule Americký minister zahraničných vecí John Kerry podniká svoju prvú zahraničnú cestu po Ázii vo vyostrenej situácii počas kórejskej krízy. V piatok pricestoval do Soulu. „Kim Čong-un musí pochopiť, a zrejme to aj chápe, aký by bol výsledok konfliktu,“ povedal.

Zápas o U. S. Steel U. S. Steel zatiaľ zrejme zostáva v Košiciach. Ako potenciálni kupci košickej huty sa skloňovali najmä dve spoločnosti: ruský Evraz a ukrajinský Metinvest. No podľa medializovaných informácií zo zákulisia sa ich majitelia nedohodli s Američanmi na cene. S U. S. Steel rokujú o zotrvaní na Slovensku aj ministri vlády Roberta Fica.

Milí priatelia, kedysi, v dobe krutej neslobody, keď našej krajine vládol červený drak, mali sme u nás vmestečku obchod s rozličným tovarom. Seniori, ktorí tam chodili, hovorili, že idú do „Technokova“ – skloňovali si starý názov po svojom. V obchodíku mali klince, vrtáky, pílky, reťaze, rádiá, chladničky aj hrnce, skrátka všetko, čo zužitkovala nenáročná domácnosť socialistického minimalizmu.

Keď sa vracia, hovorí len potichu, zaklepe opatrne na dvere. Je to priateľ, človek, ktorý k nám už vyše roka nechcel chodiť. Nehovorí o tej dlhej dobe, keď sa u nás nezastavil, ani o dôvodoch, prečo sa tak rozhodol, ale v tom spôsobe, ako sa na nás pozerá, je povedané všetko. Bol to strach, ktorý vystavuje skúškam naše city, ktorý vrhá ničivú kyselinu na sľuby vernosti, ktorý ho od nás držal ďalej. Teraz sa vrátil, ale len na pár minút.

Remeslo má zlaté dno, vravelo sa kedysi. No pradávne poctivé remeslá v ére čínskych a iných lacných výrobkov vymierajú. Ako dnes žijú u nás kováči, kolári, farbiari, cinári, ševci, kožušníci, remenári či tkáči? Najlepšiu odpoveď získate v starobylom Kežmarku.

Takže máme po povodniach. Áno, viem, je to už nejaký týždeň, čo sa okolo Ostrihomu prehnala storočná voda, ale bilbordy sú neúprosné. Aj v júli sa pozeráme na zábery dobrovoľníkov, pozvánku na raut zdarma, poďakovanie vyčerpanej primátorky. Máme hrdinov? Určite. Študenti, otcovia rodín, mamy s deťmi, vojaci deň a noc pracovali na spevňovaní hrádze, plnili vrecia s pieskom a odháňali „katastrofických“ turistov.

Dráma v Česku, kde sa zatýka a prehľadáva na najvyšších poschodiach, ukazuje nielen na povahu susedného štátu, ale paradoxne aj na hlavný súčasný spor Slovenska.

Nikdy som nebol nejakým fanúšikom Beyoncé. Len som ju registroval. Ako výbornú speváčku, ako pozoruhodne bezškandálovú popovú divu, ako perfekcionistku, ktorá dokáže v podstate do celkom prostých piesní vložiť veľa muzikantského umu. No, a teraz príde do Bratislavy. V piatok. Keby prišla Madonna, Rihanna alebo Lady Gaga, asi by som si na piatkový večer urobil iný program. Na Beyoncé sa však pôjdem pozrieť.