Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prežili sme

.jela Krajčovič .časopis .týždeň vo svete

Takže máme po povodniach. Áno, viem, je to už nejaký týždeň, čo sa okolo Ostrihomu prehnala storočná voda, ale bilbordy sú neúprosné. Aj v júli sa pozeráme na zábery dobrovoľníkov, pozvánku na raut zdarma, poďakovanie vyčerpanej primátorky. Máme hrdinov? Určite. Študenti, otcovia rodín, mamy s deťmi, vojaci deň a noc pracovali na spevňovaní hrádze, plnili vrecia s pieskom a odháňali „katastrofických“ turistov.

Koľko tatroviek, naložených pieskom, sa prehnalo mestom, to sa nedá zrátať. Keď voda začala opadávať, tatrovky zmizli a piesok ostal. Po uliciach ho teraz rozfukuje letný vetrík, ktorý nič netuší o dráme, ktorá sa tu odohrávala. Vojna s vodou o centimetre. Dennodenne sme sa chodili pozerať, kto víťazí. Keď to už bolo natesno a na paniku, policajné pásky a milé úsmevy mladých chlapcov v službe nás usmernili do patričných medzí. Mesto sa rozdelilo na pesimistov a optimistov. Pesimisti, majitelia obchodíkov blízko Dunaja, si ochránili živnosť vrecami. Optimisti sa s vláčením vriec nepárali. Pri pohľade z Vaskapu, kopca nad mestom, to vyzeralo nevábne, tá pohroma stihla zaliať štyri cesty do mesta z piatich prístupných. Zaliala aj útulok pre štvornohých miláčikov a polia naokolo. Apropo, útulok. Klobúk dolu. Narýchlo zorganizovať dočasné umiestnenie asi 250 zvieratiek do rodín, to chce riadnu dávku energie. Dvaja údajne nezvládnuteľní psíci však museli vodu prestáť v koterci, samozrejme zabezpečení. Pani vedúca sa za nimi každý deň plavila na člne. Nepríjemný bol pohľad na vodu, tečúcu cícerkom spoza koreňov storočných platanov na ulici Kis-Duna sétány, ešte horší bol pohľad z Mosta Márie Valérie na zalievajúcu sa Szalma Csárdu, výbornú reštauráciu, kde sme mali o pár dní rezervovaný stôl, a rugbyové ihrisko, kde mal byť cez víkend zápas seniorov. Solidarita, ktorá sa v boji o mesto nachvíľu zhmotnila v uliciach, bola však veľmi príjemným zážitkom. Szent István király – kráľ svätý Štefan –, ktorý sa v Ostrihome narodil aj zomrel, by bol so svojimi bojovníkmi spokojný. Spoza vriec s pieskom sa síce museli pozerať na šikovné mobilné hrádze, ktoré chránili náprotivný slovenský breh, ale nevadí, možno nabudúce.

Jela Krajčovič/
Žije v Ostrihome od augusta minulého roku, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite