Nazľaknite sa toho nadpisu. Pani Magda Vášaryová si nemyslí, že by sa EÚ rozpadala. To sa len naši bývalí okupanti v Rusku tešia, že sa to stane. No, nestane.

Ticho, uzavretie v bytoch a domoch, odlúčenie od blízkych a priateľov a mnohí aj strach a samotu. To je realita terajších dní. Ako s tým ideme žiť? Aj o tom je nový .týždeň. Odporúčam najmä rozhovory s biológom a kňazom Markom Orkom Váchom a psychiatrom Jozefom Haštom.

Vo štvrtok sa na Slovensku urobilo len o necelých sto testov na koronavírus viac než týždeň predtým (301 vs. 214). V ten istý deň sa v Česku vykonalo 2 217 testov. Prečo tento priepastný rozdiel?

Trinásty deň karantény. Aj som si hovoril, že tento denník vynechám. Nakoniec však zvíťazilo pokušenie pokaziť niekomu deň.

Globálna premena spôsobu života, ktorá nastala v mnohých spoločnostiach takmer zo dňa na deň v súvislosti s rozsiahlymi karanténnymi opatreniami, upravuje naše sociálne správanie, no sotva sa dotkne našej typicky ľudskej zvedavosti.

Nápad písať si denník bol veľmi dobrý. Hlavne pre mňa, lebo mi jeho písanie vypĺňa čas a možno poteší aj vás, čitateľov .týždňa.

Ešte pred štrnástimi dňami som si myslel, ako vidím do budúcnosti, keď som písal, že pri epidémii pomáha zavrieť školy. To bol piatok 6. 3. ráno a Česko hlásilo 12 nakazených. Dnešný stav bol mimo mojej fantázie.

Keby mi niekto povedal, že takto dlho vydržím každý deň písať, tak mu neuverím. Určite si však dám s denníkom na dva dni pokoj. A myslím si, že aj vy to oceníte.

Počas uplynulých dní sa vláda Slovenskej republiky v súvislosti s COVID-19 pokúsila získať citlivé dáta o našom súkromí. Napokon sa im to v poslednej chvíli nepodarilo a štát bude mať možnosť získavať dáta o polohe občanov len s ich súhlasom. Tieto kroky sa podobali praktikám digital surveillance.

Až do dnešných dní to bola skutočne posledná veľká karanténa v Európe. Po jej skončení len málokto mohol tušiť, že o 48 rokov neskôr, takmer na deň presne, bude užitočné si na ňu opäť spomenúť. A možno sa z nej aj poučiť.