Dokumentaristka Zuzana Piussi práve nakrúca dokument o tom, čo sa u nás deje, píše scenár k filmu podľa poviedok svojej sestry Lucie a pokiaľ je ešte kde, hrá v divadle Skrat. Fláka sa, kedy chce, pracuje od nevidím do nevidím a nemá žiadne sociálne istoty.

Americký novinár a akademik Joshua M. Friedman je nositeľom Pulitzerovej ceny v kategórii medzinárodného spravodajstva. Na Slovensko prišiel na pozvanie Nadácie Tatra banky prednášať o informáciách v ére internetu. Na pôde Univerzity Komenského hovoril aj o tunajších problémoch prípravy žurnalistov.

Je celkom možné, že pod valom Európy nájdu svoj hrob i iné garnitúry, ba dokonca i celé štáty. To, že pochoval vládu Ivety Radičovej, je však zlyhanie čisto vnútroslovenské a môže vyjsť krajinu drahšie než tie 3 miliardy eur, čo boli v hre.

Od 15. augusta do 2. septembra sa v Košiciach konal štvrtý ročník festivalu súčasného umenia, určeného pre verejné priestory mesta, Street Art Communication.

V nedeľu večer v divadle Aréna vykričal publiku hlavný hrdina hry Kukura našu kultúrnu priemernosť. Po vzore Bernhardovho Teátermachra im vmietol do tváre, že v televízií u nás vládne „priemernosť popoludňajších sérií v hlavnom vysielacom čase“, že nás nezaujíma svetová a ani vlastná klasika, že po Európe stoja rady mladých ľudí pred galériami a divadlami – a tu? No, tu nič.

V stredoveku ju zakazovali jesť. Predovšetkým v ženských kláštoroch sa vyslovene stratila z tanierov, pretože už obyčajný pohľad na ňu mohol vzbudiť u dievčat hriešne myšlienky. Jej podávanie bolo dokonca považované za priamu výzvu k milostným hrám.

Na začiatku knihy The Infinte Jest (Nekonečný žart), ktorý donekonečna spomínam len preto, lebo je tam akoby obsiahnuté všetko ohľadne vízie blízkej americkej budúcnosti a ja som na misii vzbudiť v slovenskom čitateľovi vlnu dopytu, ktorá spôsobí, že tento opus niekto konečne preloží do slovenčiny, sa D. F. Wallace hrá s myšlienkou telefonovania v budúcnosti.

Takmer desať rokov bola americká zahraničná politika ovládaná vojnami v Iraku a Afganistane. Začiatkom roka 2011 s 50-tisícmi amerických vojakov v Iraku a ďalšími 100-tisícmi v Afganistane sa ani trochu nezdá, že by sa táto éra chýlila ku koncu. Ale je to tak.



Optimizmus, ktorý zavládol v raných fázach zotavenia sa z finančnej krizy a recesie, teraz ustúpil triezvejším hodnoteniam krátkodobých, strednodobých a dlhodobých výziev, ktorým čelí globálna ekonomika i jej národné časti.

Aféra nemeckého ministra obrany Karla Guttenberga u nás nikoho veľmi nevzrušila. Vlastných afér máme akurát dosť. A predsa je pre nás jeho kauza pozadím, na ktorom sa lepšie vyníma naše popredie.