Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Časová hra s recesiou

.michael J. Boskin .časopis .týždeň v ekonomike

Optimizmus, ktorý zavládol v raných fázach zotavenia sa z finančnej krizy a recesie, teraz ustúpil triezvejším hodnoteniam krátkodobých, strednodobých a dlhodobých výziev, ktorým čelí globálna ekonomika i jej národné časti.

V mnohých krajinách sa dokonca objavili obavy z vlečúceho sa obdobia pomalého a možno aj záporného rastu. Obavy sú aj z ťažkostí pri znižovaní nezamestnanosti. Ešte černejšie obavy sú z opakovania sa japonskej stratenej dekády s mnohými recesiami. Alebo dokonca z úpadku hospodárstva, ktorý podporujú politici a intelektuáli v snahe ospravedlniť pokračujúce mohutné vládne zásahy do ekonomiky v ďalších rokoch. Sú však časté poklesy hospodárstva v dobe ekonomickej krízy také nezvyčajné? Bolo by dobré vedieť odpovedať na túto otázku prv, než sa pokúsime rozbehnúť ekonomiku krátkodobo nákladnou politikou, ktorá situáciu ešte zhorší. 
.čo je recesia
Nedávna svetová recesia bola najsilnejšia od druhej svetovej vojny s výnimkou krízy na začiatku 80. rokov, keď napríklad miera nezamestnanosti v USA stúpla až na 10,8 percenta ako vedľajší prejav znižovania dvojcifernej inflácie z konca 70. rokov. Od začiatku krízy v decembri 2007 až po jej zdanlivý koniec v lete 2009 klesol reálny HDP v USA o 3,8 percenta. Podobne všetky ostatné ekonomiky skupiny G-7 (Japonsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Veľká Británia) zažili počas tohto obdobia silnú recesiu. Aj dôležité rozvíjajúce sa ekonomiky ako Brazília, Južná Kórea, Singapur a Taiwan zažili kratší, ale silný prepad hospodárstva. Ten bol taký prudký a trval tak dlho, že niektorí odborníci začali používať výraz „depresie“, ale napokon sa dohodli na termíne „veľká recesia“. 
Ako presne sa recesia definuje? Rôzne národné štatistické úrady definujú a datujú tieto epizódy úpadku dosť odlišne. V USA je oficiálnym datovaním recesií poverená nestranícka a nezisková súkromná výskumná inštitúcia, ktorá toto meranie múdro depolitizuje. Bod, keď ekonomika prestane rásť, sa nazýva „vrchol“ a bod, keď sa prestane zmenšovať, je „sedlo“, teda najnižší bod. Obdobie od znovunaštartovania ekonomiky až po bod, keď dosiahne hospodárstvo predošlý vrchol, sa nazýva oživením. Potom sa rast nazýva expanziou. Pre ekonómov sa recesia končí, keď začne ekonomika rásť. Keď je ekonomika na dne studne a začne sa štverať hore, hneď je recesia vyhlásená za ukončenú, hoci cesta nahor môže byť dlhá. Nie div, že potom bežní občania považujú recesiu za prekonanú, až keď sa hospodárstvo vráti do normálu, čo znamená, že príjmy rastú a práca nie je nedostupná. Bežné pravidlo hovorí, že ak po sebe nasledujú dva štvrťroky klesajúceho HDP, tak sa začína recesia. Ale prepad hospodárstva nie vždy dodržuje toto pravidlo. Recesie v USA v rokoch 2001 a v rokoch 1974-75 sú toho príkladom. Navyše, okrem reálneho HDP sa berie do úvahy zamestnanosť, príjem a predaj, takisto aj hĺbka, trvanie a rozšírenie poklesu v ekonomike.
.skákajúce prepady
Niekedy sa datovanie recesie dá iba odhadovať. Amerika mala krátku, ale drsnú recesiu v roku 1980 a po nej nasledovala dlhá a silná v rokoch 1981-82. Viacerí ekonómovia si myslia, že to bola jedna dlhá recesia, a preto je vhodné rozmýšľať o nej v širšom historickom kontexte. Ekonomika naozaj rastie v intervaloch, ale nie je jednoduché jednoznačne rozlíšiť recesie. Keďže spomínané recesie boli v prechode medzi prezidentovaním Jimmyho Cartera a Ronalda Reagana, tak sa dali identifikovať. Podobne posledná recesia sa začala v decembri 2007, ale jej začiatok by mohol byť datovaný na leto v roku 2008, pretože medzitým ekonomika rástla. Dvojitý pokles hospodárstva je skôr pravidlom ako výnimkou. Ak sa zameriame na reálne HDP, tak definujeme dvojitý pokles ako obdobie dosť dlhé na to, aby bolo vyhlásené za recesiu, za ktorou nasleduje oživenie a rýchlo na to druhá recesia. Obdobie rokov 1980-82 v USA je takým klasickým príkladom. V rokoch 1973-75 zažili USA až štvoritú recesiu. Charakterizovali ich obdobia úpadku, po ktorých nasledovali ďalšie periódy rastu a úpadku. Štvrťrokov striedavého nárastu a poklesu reálneho HDP bolo až osem.
Podobné udalosti sa dejú aj inde. V tom čase mali dvojitý pokles hospodárstva Nemecko a štvoritý Veľká Británia. Na začiatku 80. rokov mali dvojitý pokles ekonomiky Veľká Británia, Japonsko, Taliansko a Nemecko. Americká recesia v roku 2001 bola krátka a mierna dvojitá recesia. V súčasnej recesii sme už mali dvojitý pokles, pokles na začiatku roku 2008, potom nejaký rast a ďalší dlhý a hlboký prepad a znova rast. Ak by hospodárstvo opäť spomalilo, čo je pravdepodobný scenár, budeme mať trojitý pokles, hoci nie taký istý ako druhá recesia. 
Takže história nám ukazuje, že ekonomiky sa zriedka dostávajú z recesií hladko a bez občasných prepadov. Dvojité, trojité či štvorité prepady zažívajú USA od druhej svetovej vojny. A podobné obdobia sú bežné aj v iných krajinách. Japonsko malo napríklad tri recesie v jeho stratenej dekáde v 90. rokoch, napriek častým keynesiánskym stimulačným programom. Tie zanechali krajine najvyšší verejný dlh medzi rozvinutými ekonomikami. Pokiaľ sa dnes predpovedá pomalý nárast svetovej ekonomiky –
v USA okolo 3 percent, čo je polovica bežného nárastu, ktorý nasleduje po hlbokých recesiách – dejiny hovoria, že ďalší prepad pred udržateľným a silným rastom hospodárstva nebude žiadnym prekvapením.
Michael J. Boskin je profesor ekonómie na Stanfordovej univerzite a vysoko postavený člen Hooverovho inštitútu. Bol predseda Rady ekonomických poradcov amerického prezidenta Georgea Busha.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite