Aktuálny ročník bol pre festival medzníkom, ktorého najdôležitejším prejavom bol fyzický posun festivalu a tvorby, ktorú prezentuje, do historického centra mesta. Festival si dáva za cieľ približovať verejnosti rôzne podoby pouličného vizuálneho umenia a zároveň sa snaží stimulovať diskusiu o výzore a využití verejného priestoru našich miest.
O tom, že si organizátori na tomto „prelomovom“ ročníku festivalu dali obzvlášť záležať, svedčí aj stavba programu a výber mimoriadne kvalitných headlinerov – ukrajinských Interesni Kazki a Španiela Aryza. Napriek tomu, že festival vzišiel z košickej graffiti scény, snaží sa rozbiť u nás zažitú úzku asociáciu street artu s graffiti. Štvrtý ročník sa teda zameral na prezentáciu tvorby veľkoplošných nástenných malieb na fasádach budov, muralov, a predstavil výber z novej silnej generácie muralistov, ktorá v poslednom desaťročí vyrástla na medzinárodnej scéne. .zmysel pre kontext
„Graffiti nepracuje vo významnej miere s prostredím. Ide hlavne o prepracovanie tvarov a farebnosti, teda o vizuálnu stránku. Muralisti ako maliari citlivejšie reflektujú prostredie, v ktorom tvoria,“ hovorí Viktor Feher, umelecký riaditeľ festivalu a jeden z nestorov košickej streetartovej scény. V rámci festivalu preto tvorbu graffiti umiestnili prevažne do sídliskových častí, na betónové oporné múry a podobne, kam podľa organizátorov patrí. Tým nadviazali na predchádzajúce ročníky, ktoré sa sústredili na oživenie postsocialistických zón na sídliskách, ako napríklad areál školy na Exnárovej na sídlisku Furča v auguste 2010 alebo areál medických internátov na sídlisku Terasa v auguste 2009. Pre centrum mesta však tento rok zvolili veľkoplošné maľby, ktoré komunikujú s oveľa širším spektrom verejnosti. .headlineri
Interesni Kazki aj Aryz patria ku crème de la crème spomínanej novej generácie muralistov. Kazki, ktoré tvoria Aleksij Bordusov (1980) a Volodymyr Manzhos (1981), vznikli pred desiatimi rokmi v uliciach Kyjeva. Do Košíc prišli z festivalu na portugalskych Azorách. Vo svojích veľkoplošných maľbách rozprávajú zaujímavé rozprávky (interesni kazki) s vlastnou poetikou. Príkladom spomínanej citlivosti pre kontext je aj ich rozhodnutie použiť na svoju maľbu v košickom Starom Meste hnedo-oranžovú gamma paletu, ktorá rezonuje s farebnosťou okolitých striech a murív. V kontraste ku kontemplatívnosti Interesných Kaziek je tvorba mladého, 22-ročného Španiela Aryza z barcelonskej MM crew voľnejšia a spontánnejšia. Kým Kazki tvoria svoje precízne maľby sprejom, Aryz maľuje svoje fantazíjné figurálne výjavy valčekom a akrylom.
Okrem muralov a graffiti festival priniesol do Košíc aj foto projekt Šymona Klimana, zachytávajúci tváre a príbehy slovenských partizánov. Inštaláciu ich veľkorozmerných portrétov na zastávke Protifašistických bojovníkov vo frekventovanom cestnom podjazde v bývalom Mlynskom náhone otvorili 29. augusta na výročie SNP. V sprievodnom programe festival ďalej priniesol workshopy a koncerty v Tabačke Kulturfabrik a výstavu fotiek Illah van Oijen z ulíc a sídlisk Košíc v nových priestoroch Make-Up Gallery na Alvinczyho ulici 18. .otázky
Rozhodnutie rozšíriť festival do centra mesta mu umožnilo efektívne otvoriť diskusiu o výzore verejných priestorov v našich mestách a položiť svoje otázky: otázky o vizuálnom znečistení a znehodnotení verejných priestorov mesta, o. i. prostredníctvom proliferácie nevkusných, graficky nezvládnutých všadeprítomných reklamných plôch a o absencii akéhokoľvek citu pri ich umiestňovaní v našom spoločnom priestore. Otázky o tom, prečo si to ani nevšímame a nereagujeme na to, ako aj otázky o tom, ako chceme, aby vyzerali priestory miest, v ktorých žijeme. Vo svojej konkrétnosti sú to otázky aj o tom, prečo takmer na každom lešení v Starom Meste visí katastrofálna reklamná plachta, prečo na Levočskom dome, často mestom vyzdvihovanom najstaršom hostinci na Hlavnej, má Orange povolený absolútne neprimeraný svetelný pútač a biliard podnik hneď nad ním okná oblepené podomácky vyrobenými nápismi, zatiaľ čo rozhodnutie, či povoliť umiestnenie nástennej maľby je vysoko kontroverzné. Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú festival kladie, teda je, prečo nám nezáleží na tom, ako vyzerajú naše mestá? A ak by nám na tom záležalo viac, ako by vyzerali a žilo by sa v nich inak?
Najväčším úspechom tohtoročného festivalu bolo, že pomohol vytvoriť konkrétne diela, ktoré ilustrujú, že pouličné vizuálne umenie je – a najmä, že môže byť – viac ako aktivita úzkej a špecifickej graffiti scény a že výzor našich verejných priestorov je našou spoločnou vecou. Štvrtý ročník festivalu tak okrem otázok pre verejnosť a mestské inštitúcie zároveň adresoval vážnu výzvu do svojich vlastných radov, teda ľuďom tvoriacim streetart v našich mestách. Autorka je publicistka.
O tom, že si organizátori na tomto „prelomovom“ ročníku festivalu dali obzvlášť záležať, svedčí aj stavba programu a výber mimoriadne kvalitných headlinerov – ukrajinských Interesni Kazki a Španiela Aryza. Napriek tomu, že festival vzišiel z košickej graffiti scény, snaží sa rozbiť u nás zažitú úzku asociáciu street artu s graffiti. Štvrtý ročník sa teda zameral na prezentáciu tvorby veľkoplošných nástenných malieb na fasádach budov, muralov, a predstavil výber z novej silnej generácie muralistov, ktorá v poslednom desaťročí vyrástla na medzinárodnej scéne. .zmysel pre kontext
„Graffiti nepracuje vo významnej miere s prostredím. Ide hlavne o prepracovanie tvarov a farebnosti, teda o vizuálnu stránku. Muralisti ako maliari citlivejšie reflektujú prostredie, v ktorom tvoria,“ hovorí Viktor Feher, umelecký riaditeľ festivalu a jeden z nestorov košickej streetartovej scény. V rámci festivalu preto tvorbu graffiti umiestnili prevažne do sídliskových častí, na betónové oporné múry a podobne, kam podľa organizátorov patrí. Tým nadviazali na predchádzajúce ročníky, ktoré sa sústredili na oživenie postsocialistických zón na sídliskách, ako napríklad areál školy na Exnárovej na sídlisku Furča v auguste 2010 alebo areál medických internátov na sídlisku Terasa v auguste 2009. Pre centrum mesta však tento rok zvolili veľkoplošné maľby, ktoré komunikujú s oveľa širším spektrom verejnosti. .headlineri
Interesni Kazki aj Aryz patria ku crème de la crème spomínanej novej generácie muralistov. Kazki, ktoré tvoria Aleksij Bordusov (1980) a Volodymyr Manzhos (1981), vznikli pred desiatimi rokmi v uliciach Kyjeva. Do Košíc prišli z festivalu na portugalskych Azorách. Vo svojích veľkoplošných maľbách rozprávajú zaujímavé rozprávky (interesni kazki) s vlastnou poetikou. Príkladom spomínanej citlivosti pre kontext je aj ich rozhodnutie použiť na svoju maľbu v košickom Starom Meste hnedo-oranžovú gamma paletu, ktorá rezonuje s farebnosťou okolitých striech a murív. V kontraste ku kontemplatívnosti Interesných Kaziek je tvorba mladého, 22-ročného Španiela Aryza z barcelonskej MM crew voľnejšia a spontánnejšia. Kým Kazki tvoria svoje precízne maľby sprejom, Aryz maľuje svoje fantazíjné figurálne výjavy valčekom a akrylom.
Okrem muralov a graffiti festival priniesol do Košíc aj foto projekt Šymona Klimana, zachytávajúci tváre a príbehy slovenských partizánov. Inštaláciu ich veľkorozmerných portrétov na zastávke Protifašistických bojovníkov vo frekventovanom cestnom podjazde v bývalom Mlynskom náhone otvorili 29. augusta na výročie SNP. V sprievodnom programe festival ďalej priniesol workshopy a koncerty v Tabačke Kulturfabrik a výstavu fotiek Illah van Oijen z ulíc a sídlisk Košíc v nových priestoroch Make-Up Gallery na Alvinczyho ulici 18. .otázky
Rozhodnutie rozšíriť festival do centra mesta mu umožnilo efektívne otvoriť diskusiu o výzore verejných priestorov v našich mestách a položiť svoje otázky: otázky o vizuálnom znečistení a znehodnotení verejných priestorov mesta, o. i. prostredníctvom proliferácie nevkusných, graficky nezvládnutých všadeprítomných reklamných plôch a o absencii akéhokoľvek citu pri ich umiestňovaní v našom spoločnom priestore. Otázky o tom, prečo si to ani nevšímame a nereagujeme na to, ako aj otázky o tom, ako chceme, aby vyzerali priestory miest, v ktorých žijeme. Vo svojej konkrétnosti sú to otázky aj o tom, prečo takmer na každom lešení v Starom Meste visí katastrofálna reklamná plachta, prečo na Levočskom dome, často mestom vyzdvihovanom najstaršom hostinci na Hlavnej, má Orange povolený absolútne neprimeraný svetelný pútač a biliard podnik hneď nad ním okná oblepené podomácky vyrobenými nápismi, zatiaľ čo rozhodnutie, či povoliť umiestnenie nástennej maľby je vysoko kontroverzné. Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú festival kladie, teda je, prečo nám nezáleží na tom, ako vyzerajú naše mestá? A ak by nám na tom záležalo viac, ako by vyzerali a žilo by sa v nich inak?
Najväčším úspechom tohtoročného festivalu bolo, že pomohol vytvoriť konkrétne diela, ktoré ilustrujú, že pouličné vizuálne umenie je – a najmä, že môže byť – viac ako aktivita úzkej a špecifickej graffiti scény a že výzor našich verejných priestorov je našou spoločnou vecou. Štvrtý ročník festivalu tak okrem otázok pre verejnosť a mestské inštitúcie zároveň adresoval vážnu výzvu do svojich vlastných radov, teda ľuďom tvoriacim streetart v našich mestách. Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.