Špargľa je vraj kráľovnou všetkých zelenín a jej vyznávači a uctievači z celého sveta sa nevedia dočkať konca apríla, keď sa začína jej sezóna. Tá trvá až do konca júna a počas nej špargľa neschádza z jedálnych lístkov skoro všetkých špičkových reštaurácií. Bohvie, či je to kvôli jej delikátne jemnej chuti alebo afrodiziakálnym účinkom, ktoré sa jej odnepamäti pripisujú. A to minimálne už asi päťtisíc rokov, pretože prvú zmienku o špargli nachádzame priamo v egyptskej Sakkatovej pyramíde, kde je vyobrazená. Gréci ju neskôr považovali aj za liek. Špargľa totiž okrem spomínanej žiadostivosti naštartuje aj činnosť nadobličiek, podporí krvný obeh, dodá množstvo vitamínov a minerálov a na dôvažok aj cukor inulín, ktorý blahodarne pôsobí na našu pečeň.
Špargľa je jarný dužinatý výhonok kríčka z čeľade ľaliovitých Asparagus officinalis. Pestuje sa aj u nás, väčšinou na Záhorí. Na svete existuje asi 25 odrôd, nám však postačí jednoduché rozdelenie podľa vizáže na špargľu bielu, zelenú a fialovú. Zelená a fialová špargľa je tenká a korenistejšia, najväčšiu obľubu má v anglicky hovoriacich krajinách. V krajinách západnej Európy sa holduje predovšetkým špargli bielej. Tá je oproti ostatným hrubšia a v chuti jemnejšia. Jej belosť sa dosahuje tým, že výhonky sa na jar prihŕňajú, aby sa k nim nedostalo svetlo. Keď dosiahnu potrebnú dĺžku - okolo 20 centimetrov - odrežú sa a rýchlo putujú za zákazníkmi. Špargľa je najlepšia hneď po zbere. Niektorí gourmeti dokonca prisahajú, že sa má konzumovať do hodiny od chvíle, ako ste ju odrezali. Je pravda, že špargľa z hodiny na hodinu stráca svoju sladkosť a chuť, no bežne v dostatočnej kvalite vydrží aj týždeň, ak ju vo vlhkej handričke položíme do najstudenšieho kúta chladničky.
Ako však na trhu či v obchode zistíme, že špargľa je naozaj čerstvá? Na to existuje zopár osvedčených trikov. Čím je špargľa staršia, tým sa dá viac ohnúť. Ak je čo len trošku mľandravá a pri pokuse ohnúť ju sa nezlomí, necháme ju tak. Takisto hlavička by nemala byť porušená, lístky by mala mať pevne pritiahnuté k telu. Ak o seba obtrieme dve špargle, čerstvé budú vŕzgať. A napokon, ak ju dolu pri odreze stlačíme, mala by z nej vytekať šťava.
Keď už máme doma čerstvú špargľu, neváhame a hneď sa do nej pustíme. Jej príprava je pomerne rýchla, labužníci prisahajú na čo najjednoduchší spôsob jej varenia a servírovania, aby tak vynikla jemná, korenistá chuť. Špargľa sa varí ošúpaná v osolenej a jemne ocukrenej vode. Biela 15 až 20 minút, zelená a fialová 10 minút. Na jej varenie existuje dokonca aj špeciálny úzky hrniec, v ktorom sa špargľa varí „postojačky“. Voda sa do neho dáva tesne pod špargľové hlavičky, aby sa uvarili len v pare. Pred varením určite nezabudnite špargľu zbaviť drevnatejších koncov. Stačí keď ju jemne ohnete. Špargľa sa sama odlomí na mieste, kde sa drevnatá časť končí.
Špargľa sa najčastejšie podáva s holandskou omáčkou. Ak sa vám s ňou nechce príliš babrať, neklesajte na duchu a naservírujte si k špargli pošírované vajíčko namäkko. Špargľu si potom s gustom namáčajte v roztečenom žĺtku. Autor je scenárista.
Špargľa je jarný dužinatý výhonok kríčka z čeľade ľaliovitých Asparagus officinalis. Pestuje sa aj u nás, väčšinou na Záhorí. Na svete existuje asi 25 odrôd, nám však postačí jednoduché rozdelenie podľa vizáže na špargľu bielu, zelenú a fialovú. Zelená a fialová špargľa je tenká a korenistejšia, najväčšiu obľubu má v anglicky hovoriacich krajinách. V krajinách západnej Európy sa holduje predovšetkým špargli bielej. Tá je oproti ostatným hrubšia a v chuti jemnejšia. Jej belosť sa dosahuje tým, že výhonky sa na jar prihŕňajú, aby sa k nim nedostalo svetlo. Keď dosiahnu potrebnú dĺžku - okolo 20 centimetrov - odrežú sa a rýchlo putujú za zákazníkmi. Špargľa je najlepšia hneď po zbere. Niektorí gourmeti dokonca prisahajú, že sa má konzumovať do hodiny od chvíle, ako ste ju odrezali. Je pravda, že špargľa z hodiny na hodinu stráca svoju sladkosť a chuť, no bežne v dostatočnej kvalite vydrží aj týždeň, ak ju vo vlhkej handričke položíme do najstudenšieho kúta chladničky.
Ako však na trhu či v obchode zistíme, že špargľa je naozaj čerstvá? Na to existuje zopár osvedčených trikov. Čím je špargľa staršia, tým sa dá viac ohnúť. Ak je čo len trošku mľandravá a pri pokuse ohnúť ju sa nezlomí, necháme ju tak. Takisto hlavička by nemala byť porušená, lístky by mala mať pevne pritiahnuté k telu. Ak o seba obtrieme dve špargle, čerstvé budú vŕzgať. A napokon, ak ju dolu pri odreze stlačíme, mala by z nej vytekať šťava.
Keď už máme doma čerstvú špargľu, neváhame a hneď sa do nej pustíme. Jej príprava je pomerne rýchla, labužníci prisahajú na čo najjednoduchší spôsob jej varenia a servírovania, aby tak vynikla jemná, korenistá chuť. Špargľa sa varí ošúpaná v osolenej a jemne ocukrenej vode. Biela 15 až 20 minút, zelená a fialová 10 minút. Na jej varenie existuje dokonca aj špeciálny úzky hrniec, v ktorom sa špargľa varí „postojačky“. Voda sa do neho dáva tesne pod špargľové hlavičky, aby sa uvarili len v pare. Pred varením určite nezabudnite špargľu zbaviť drevnatejších koncov. Stačí keď ju jemne ohnete. Špargľa sa sama odlomí na mieste, kde sa drevnatá časť končí.
Špargľa sa najčastejšie podáva s holandskou omáčkou. Ak sa vám s ňou nechce príliš babrať, neklesajte na duchu a naservírujte si k špargli pošírované vajíčko namäkko. Špargľu si potom s gustom namáčajte v roztečenom žĺtku. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.