Pri príležitosti medzinárodného Dňa ľudských práv a 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Holandské veľvyslanectvo zorganizovalo diskusiu, vyzdvihujúcu slobodu slova a odvahu ju využiť.

Každý rok .týždeň vyberá osobnosti a antiosobnosti, ktoré pozitívne či negatívne ovplyvnili svet alebo Slovensko. Nie sú medzi nimi len politici, ale aj športovci, umelci, historik, prokurátor či študenti. Ako formovali rok 2018?

Literárna historička Jana Piroščáková práve vydala Rozprávky starých Slovákov, ktoré zozbieral v 19. storočí Samuel Reuss. Hovoria rozprávky niečo o našej národnej mentalite? A prečo v nich musí byť toľko brutality a násilia?

Stretnú sa očný chirurg, reumatológ a onkológ. Prvý hovorí – „Tak páni, tohtoročná Nobelova cena bola udelená za to, čo práve my používame.“ Druhý hovorí to isté. A tretí tiež. Každý z nich pritom hovorí o inej Nobelovej cene. Je december 2018.

Keď som zavesila na fejsbúk výzvu, že plánujem cestu do Ľubľanany a uvítam tipy – čo vidieť, kam ísť, čomu sa vyhnúť – prekvapilo ma, koľko ľudí pozná toto mesto, koľkí z nich sa tam vracajú a koľkí ho radia medzi svoje najobľúbenejšie mestá. Po prvej návšteve sa radím medzi nich. 

Keď ho vyberáme z chladničky, je pomerne tvrdý a vonia pomerne neutrálne. No stačí, aby na syrovej doske trošku pookrial a zrazu sa z tvrdého krajca stane ušľachtilá pochúťka. Z tvrdého syra sa stane poddajná maškrta s neodolateľnou vôňou. Gorgonzola.

„Správy o mojej smrti boli prehnané,“ napísal vraj Mark Twain v reakcii na nekrológ, ktorý o ňom vydali isté noviny. Rovnako prehnané sú správy o politickej smrti Emmanuela Macrona.

Celoplošne rozšírená ťažoba nielen pod Tatrami je depresia a úzkosť. Všade sa jej darí. Nemám na to síce dôkazy, no vidím to tak, že jedným zo znakov úzkosti u ľudí je ich notorická potreba sebastrednosti a sebapotvrdzovania, keďže nik v ich blízkosti nevidí ich zásluhy.

„Tu je väčší rad než na Star Wars,“ volá mi môj americký priateľ stojaci pred Ho Či Minovým mauzóleom. Ja som nešla. Ani v Moskve na Lenina som sa nebola pozrieť. No napriek môjmu jasnému názoru na fetišistické uctievanie politických vodcov sa vo Vietname cítim celkom schizofrenicky.

Spiš je už dlhodobo fascinujúcim územím nielen pre slovenských historikov. No keď sa o tento región začne zaujímať poľská novinárka, je namieste klásť si otázky: Prečo práve Spiš? Prečo poľská novinárka? Čo nové sa ešte môžeme dozvedieť o tejto časti našej krajiny?