patrí medzi najstaršie plesňové syry, prvú zmienku o ňom nachádzame z roku 879. Pôvodný názov Stracchino di Gorgonzola poukazuje na to, že pochádza z malého mestečka severne od Milána – Gorgonzoly. Neskôr sa však uvádza ako Stracchino verde, čiže nie stracchino z Gorgonzoly, ale zelené. To pre svoje zaujímavé zelené žilkovanie, ktoré sa postupne, ako syr dozrieva, mení na tmavozelené až modré.
Niektorí pôvod syra spochybňujú a namiesto Gorgonzoly skôr ukazujú ešte severnejšie, smerom k dedinke pri jazere Como s názvom Pasturo Nella Valssasine, kde v okolitých jaskyniach je najlepšia klíma na dozrievanie tohto lombardského skvostu. Tam vraj prvýkrát do čerstvého syra prenikli spóry ušľachtilej plesne a premenili ho na celosvetovo vyhľadávanú delikatesu. Neskôr sa jeho výroba rozšírila do celého Lombardska a Piemontu, dvoch talianskych regiónov, ktoré sú domovom takmer všetkých talianskych mliekarenských dobrôt. Predovšetkým tých z kravského mlieka. A gorgonzola vyniká svojou špecifickou sladkosmotanovou chuťou práve preto, že na rozdiel od francúzskeho rokfortu sa vyrába nie z ovčieho, ale z kravského mlieka. A nie hocijakého.
Patrí do rodiny mäkkých syrov stracchino, ktorá pracuje s veľmi zvláštnym materiálom. Stracco po taliansky znamená unavený a naozaj, tieto syry sa vyrábajú z mlieka uťahaných kráv. Nemusíme sa báť, nikto kravičky zámerne nestresoval, netýral. Tak len talianski gazdovia volali kravy, ktoré sa im pomalým, hojdavým krokom vracali na jeseň z alpských úbočí naspäť do maštale.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.