Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Známy výrok, že štáty sa udržujú ideami, z ktorých vznikli, sa nám znova pripomína v súvislosti s dnešnou krízou demokracie v našej vlasti. Už znova musíme rozhodovať vo voľbách o perspektívach ústavných základovslobody a vlády zákona. Zachránime ich? Čo pre nás znamená byť štátom?

Slovami „štátny záujem“ dnes šermuje hocikto. Čo je však pravý záujem našej republiky? Poznáme ho, vieme sa zaň postaviť? Martin Bútora, jeden z aktérov Novembra 89 aj prijatia Slovenska do EÚ a NATO, o tom vie veľa – a nie je pesimista.

S lekárom Pavlom Malovičom sa pôvodne chcel robiť rozhovor o jeho pripravovanej knihe publicistických textov, na ktorú jeho vydavateľ spustil crowfundingovú kampaň, no práve som ho zastihol deň pred odchodom na zápas Ligy majstrov medzi Ferencvárosom a Barcelonou, ktorý mal na starosti ako dopingový komisár UEFA. Náš rozhovor sa musel začať o futbale a dopingu, no neskôr sme sa dostali aj k jeho obľúbenej hudbe a knihám.

Blízkosť smrti ho nezastrašila, ale pomohla mu vnímať svet pokojnejšie a vďačnejšie. Verejné vystupovanie na demonštráciách už radšej neriskuje, lebo to by mu srdce nemuselo vydržať. Svoj názor na politikov však hovorí úplne natvrdo.

Program spoločnej štátnosti vypracoval už na začiatku prvej svetovej vojny Tomáš Garrigue Masaryk.

Môcť milovať, môcť zakladať rodinu, môcť žiť bez pocitu vydedenosti zo spoločného sveta: to všetko by malo patriť k sebe. Alebo budeme stavať barikády?

Podporoval všetky dôležité reformy, pracoval pre KDH, volil Ivetu Radičovú aj Zuzanu Čaputovú. Je smutný z úrovne diskusií o právach homosexuálov. Martin Velič.

Československo v októbri oslávilo 105 rokov. Čo spoločný štát Čechov a Slovákov, ktorý vznikol na sklonku prvej svetovej vojny, znamenal pre svojich obyvateľov – a čo znamená pre nás?

Na to, aby sme praktizovali demokraciu, potrebujeme aj adekvátne mysliacich a cítiacich občanov. Keď však príde na konkretizáciu predstáv, ako by mal taký občan vyzerať, kto to je, odkiaľ a aké bociany ho nosia, narážame na opakované nejasnosti, nezhody, ba aj urputné a na pohľad neriešiteľné spory.