Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: „... a teraz ešte nejakých demokratov“

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Na to, aby sme praktizovali demokraciu, potrebujeme aj adekvátne mysliacich a cítiacich občanov. Keď však príde na konkretizáciu predstáv, ako by mal taký občan vyzerať, kto to je, odkiaľ a aké bociany ho nosia, narážame na opakované nejasnosti, nezhody, ba aj urputné a na pohľad neriešiteľné spory.

Esej: „... a teraz ešte nejakých demokratov“ DAVID TURNLEY/GETTY IMAGES November 1989. Ponosy na to, že po viac než 30 rokoch od konca komunistického režimu musíme zase začínať od začiatku, majú isté oprávnenie. Pre prežitie demokracie sú dôležité výchova k občianstvu dlhodobým vzdelávaním a výchova elít.

po všetkých turbulenciách, ktorými naša spoločnosť prešla od novembra 1989 aj od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, sa nám isté základné problémy vracajú, čo v niektorých vyvoláva melanchóliu. V neposlednom rade tu máme časť občanov, povedzme veľmi zhruba, že polovicu, ktorí sa ponovembrovej demokracii prinajlepšom pasívne podvoľovali, najmä vo chvíľach, keď neboli poruke alternatívy. No princípy ako napr. „vláda zákona“, „nezávislosť súdov“, „delenie moci“ alebo „ľudské práva“ im nikdy veľa nehovorili. Nie, nenahovárajme si ihneď samoľúbo (a samoľúbosť je v našich „bublinách“ zvykom), že ide o „zlých ľudí“. Sú to skrátka ľudia od istých konštitučných princípov a ideí dlhodobo odcudzení, alebo si ich nikdy dostatočne nezvnútornili.

Iste, existuje aj menšina skutočne zlých, skazených ľudí, ktorí vedia, že politickí predstavitelia klamú, kradnú, zakladajú zločinecké skupiny, a imponuje im to, dokonca to od nich vyžadujú. Tiež majú volebné právo a môžu o výsledku rozhodnúť marginálnym počtom hlasov. Takéto „menšiny“ sú však vždy a všade. Problém, ktorému tu čelíme, je, domnievam sa, trochu iný. Je to existenčný problém demokratického zriadenia, v ktorom sa počet jemu adekvátne zmýšľajúcich a cítiacich občanov pohybuje na hranici toho, čo je pre jeho prežitie a normálny vývoj bezpečné. Otázkou teda je, ako urobiť našu spoločnosť „bezpečnou pre demokraciu“.

(Uf! Ešteže som si v poslednej chvíli spomenul na americkú frázu o potrebe „urobiť svet bezpečným pre demokraciu“. V prvej chvíli sa mi totiž na isté zdesenie vybavila odveká ruská otázka „Što delať?“ Dúfam, že tak ďaleko sme sa ešte nedostali.)   

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite