Otvoril oči, alebo ich možno už mal otvorené odjakživa, čo nebolo aj tak dlho. Neplakal. Pozrel sa mi hlboko do očí a povedal mi nimi: „Nemysli si, že som dieťa.“ Tak sa narodil. 

Milovníci chutnej kávy a ľudia, ktorí dbajú o životné prostredie by mali zbystriť pozornosť.

Niekedy je v našom útulku úplný pokoj. Chlapi sú v práci alebo u lekárov, sestra Rita varí a ja sedím v záhrade a rozmýšľam nad tým, prečo sa slovenský katolicizmus dostal do slepej uličky.

Je to ako rozísť sa s niekým a potom ho stretávať. Nikomu sa do toho nechce. Buď sa do toho človek jednoducho nikdy nepustí, alebo mu zakaždým zovrie žalúdok a dostavia sa či už výčitky, alebo spomienky. No je to jednoducho nezdravé prostredie.

Juraj Kemka sa na najznámejšie video jedného z kandidátov na úrad prezidenta SR pozrel trochu inými očami.

So Štefanom mám vždy príjemný rozhovor. Vystriehne si vzácnu chvíľku, keď som v kancelárii sám, a decentne zaklope s návrhom na tému, o ktorej sa chce rozprávať.

Predošlá posádka mi tu vychlopce celú kvótu na najbližšie mesiace, zvyšok rozpredá na čiernom trhu, a nevinní Slováci, čo prídu na dovolenku na Maldivy, majú ostať nasucho? Musím spraviť nemožné. Aj mimo medzí zákona.

„Vyrastal som v detskom domove do tri a pol roka, nato si ma adoptovali. A potom adoptívni rodičia zomreli. To som mal osemnásť,“ rozhovoril sa Štefan v jedno nedeľné popoludnie.

„…a to mám akože začínať odznova?“ spýtajú sa viacerí, keď sa ich snažíte stimulovať na zmenu. Či už krajiny pobytu, práce, partnera… Ide z toho predsa strach, kto to kedy videl, dobrovoľne sa vzdávať ťažko nadobudnutých vecí a kariéry a robiť všetko odznova?

Kniha francúzskeho historika Michela Pastoureaua o symboloch v stredoveku vysvetľuje, ako Západ vytváral z vecí, zvierat, rastlín či farieb svoje prvé symbolické formy. Pastoureau nás tak učí vidieť svet očami stredovekého človeka.