Politickosť je esencia, pre mnohých však môže byť aj nepríjemným pachom, ktorý nás – či chceme, či nie – obklopuje a občas aj pohlcuje. Chceme sa mu brániť, no paradoxom je, že hoci ho neprijímame, aj to je vyjadrením istého nášho (a)politického postoja.

Aké osobnosti a udalosti považujeme za kľúčové? Ako sa v tom líšime od Česka? Kto sú víťazi našich dejín a kto ich najväčší zloduchovia? V čom sme sa z ich životov poučili a pred čím si stále zatvárame oči? Odpovedá sociologička Zora Bútorová.

Pri minuloročnom plánovaní kampane k župným voľbám v Banskej Bystrici sme sa v rámci platformy Nie v našom meste nevedeli zhodnúť, či viesť kampaň proti Kotlebovi, alebo za niečo, čo nás bude spájať. Vyhrala pozitívna kampaň s heslom „spolu je nás viac“.

Ak na nás niečo naozaj vyskakuje z každej konzervy, lesklého čokoládového obalu či chladničky, nie je to celebritka našej európskej periférie, ale – čuduj sa svete – jedna nenápadná a do osemnásteho storočia nami pomerne málo preskúmaná strukovina. Volá sa sója.

Naše nemocnice by mali v najbližších dvanástich rokoch prechádzať zmenami.

Naším problémom nie sú Putinovi Noční vlci. Naším problémom sme my sami.

V akom stave je hladujúci Oleg Sencov? Prečo je v ťažkej väzbe? Za komunizmu pomáhali západní lídri našim nespravodlivo väzneným, ako môžeme dnes pomôcť my?

Peter Zajac hovorí o tom, čo pre bezpečnosť štátu znamená základňa Nočných vlkov, ktorú sme im s pomocou našich občanov dovolili vybudovať na Slovensku.

Najemotívnejšia časť tlačovky bola, keď chlapci čítali odkazy pre potápača, ktorý pri ich záchrane zahynul. „Je to naša vina,“ tvrdili.

Slovenská filmárka Tereza Nvotová sa hneď na začiatku pustila do vážnych tém. Jej prvý hraný film Špina, ktorý teraz prichádza do našich kín, je o znásilnení. Na konci roka by sa mal konečne objaviť aj jej dlho očakávaný dokument o Vladimírovi Mečiarovi.