Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odmietame Mečiara, Biľaka aj Tisa

.štefan Hríb .rozhovory

Aké osobnosti a udalosti považujeme za kľúčové? Ako sa v tom líšime od Česka? Kto sú víťazi našich dejín a kto ich najväčší zloduchovia? V čom sme sa z ich životov poučili a pred čím si stále zatvárame oči? Odpovedá sociologička Zora Bútorová.

Odmietame Mečiara, Biľaka aj Tisa BORIS NÉMETH

tento rok uplynulo sto rokov od vzniku Československa, no pripomíname si aj veľa ďalších významných okrúhlych výročí. Vy ste k týmto veciam robili veľký výskum. Skôr, než sa pozrieme na jeho výsledky, povedzme, kto presne ten výskum robil?

V Česku to bol tím Centra pre výskum verejnej mienky pri Sociologickom ústave Akadémie vied ČR, na Slovensku to bol projekt Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky, ktorý výskum pripravil a spracoval. 

ten výskum nie je len o tom, čo si o výročiach, osobnostiach a udalostiach myslíme na Slovensku, ale aj je aj porovnaním, v čom sa vo vnímaní týchto vecí líšime s Českou republikou. Zrejme ste sa ľudí pýtali, kam zaraďujú sté výročie vzniku Československa, aký je jeho význam pre ich život a kam zaraďujú ďalšie výročia. Čím ste začali?

Kládli sme tri typy otázok. Na začiatku rozhovoru sme položili respondentom dve otvorené otázky, aby sme zistili, ktoré historické udalosti pokladajú za kľúčové, najdôležitejšie – bez ohľadu na to, či im pripisujú kladné, alebo záporné znamienko. Prvá otázka sa týkala udalostí prelomových pre našu spoločnosť ako celok, druhá udalostí kľúčových pre respondentov a ich rodiny. Chceli sme zachytiť, ako slovenská a česká verejnosť vníma veľké a malé dejiny. Potom respondenti odpovedali na takzvané zatvorené otázky: dostali zoznam udalostí alebo osobností a k tomu päťstupňovú škálu, na ktorej ich hodnotili – od jednoznačne kladného až po jednoznačne záporné hodnotenie. Samozrejme, mohli uviesť aj odpoveď „nepoznám, respektíve neviem posúdiť“. 

„Rozdelenie Československa si neželala väčšina ľudí v Česku.“

ide teda o osobnosti a udalosti za posledných sto rokov a náš postoj k nim. Začnime udalosťami. V otvorenej otázke mohli respondenti uviesť tri najdôležitejšie udalosti. Ako to vyšlo?

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite