Ak niekoho niekto oslobodí, znamená to, že oslobodený bude slobodný. Sovietsky zväz však u nás nastolil diktatúru, ktorá trvala 44 rokov. Dnes si teda pripomíname skončenie 2. svetovej vojny. Oslobodenie by vyzeralo inak.

Netreba sa príliš namáhať, aby sme rozpoznali, že súčasný stav ohrozenia našej demokracie má svoj medzinárodný kontext. Inak povedané, nie je len výsledkom našich domácich zdedených problémov, ale aj – a v nemalej miere – odrazom širšieho diania, ktoré nepostihuje len Slovensko.

V prírodných vedách sa hovorí o tzv. teórii všetkého. Existuje však niečo, čo sa dá analogicky nazvať teóriou všetkého – nie z dielne fyziky a kozmológie, ale filozofie. Je to tzv. teória transcendentálií – alebo prečo je celé bytie jedno, je súčasne dobré a rovnako pravdivé aj krásne.

Prezidentka Zuzana Čaputová navrhovala posunúť jej účinnosť na rok 2025. Účinnosť sa posúva len pre tie školy, ktoré nemajú prístup k telocvični a pre štvrtý ročník cirkevných škôl.

Škoda, že sa Demokrati fatálne pomýlili na samom začiatku, keď nám vzali Modrú koalíciu. A že neskôr nenavnímali realitu aspoň o trochu skôr. Všetko mohlo byť inak, skonštatoval Dzurinda.

Toto leto je plné neistôt. To, ako dopadnú naše voľby je napr. lokálny zdroj našej lokálnej neistoty. No a okrem toho tu máme aj globálne zdroje globálnej neistoty. Oboje spolu súvisí a oboje sa nás týka; niekedy viac než by sme chceli a v niečom aj trochu inak, než si zvykneme predstavovať.

Ako som nedávno napísal v téme o dovolenkách, prakticky celé leto trávim v jednej malej izbe s oknom do záhrady. Na záhrade sa nedeje takmer nič a o svete sa v tej izbe dozvedám hlavne čítaním novín. Pravidelne žasnem nad tým, akým neuveriteľným spôsobom vedia ľudia vidieť veci, ktoré sú celkom zjavne celkom inak.

Alexander Duleba zo SFPA bol ako my všetci presvedčený, že Ukrajina podnikne protiofenzívu pri Chersone – písal o tom aj v .týždni. „Klobúk dole,“ vyjadril sa, keď to napokon urobili inak, a v hlase mu znela radosť. Ale ešte nie je koniec...

Náreky nad výsledkami posledných prieskumov, naznačujúcimi, že rastúci počet občanov SR by uprednostnil autoritársku vládu, aj to, že sympatie k putinovskému režimu zďaleka nevymreli, sa ozývajú v kruhoch, ktoré sa zvyknú pokladať za tú osvietenejšiu časť spoločnosti. Situácia akiste nie je ružová. No kedy naposledy bola? Musím podotknúť, že to náhle pohoršenie ma tak trochu irituje (po slovensky sa to povie aj inak).

Reč bude o deťoch cudzincov, ktoré navštevujú jasle, materské školy, základné a stredné školy v mestách, či obciach na Slovensku. Príchod do novej školy je pre deti stresujúci nielen kvôli novému prostrediu, učiteľom a kolektívu spolužiakov, ale v prípade detí cudzincov často aj kvôli jazykovej bariére a interkultúrnym rozdielom. Všetky tieto faktory sú veľkou výzvou nielen pre samotného žiaka, či žiačku, ale aj pre jeho rodičov, a najmä pre školu samotnú a jej pedagogičky a pedagógov. Zriaďovateľmi mnohých týchto škôl sú samosprávy. V projekte KapaCITY, ktorý Liga za ľudské práva v partnerstve so samosprávami realizovala ostatné tri roky, bolo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, spolu s Nadáciou Milana Šimečku, expertnou organizáciou, ktorá sa osobitne venovala kompetenciám samospráv v oblasti vzdelávania detí cudzincov. Prostredníctvom tréningu poskytovali pedagogickým zamestnancom základných a materských škôl informácie o tom, ako s týmito výzvami pracovať, aké nástroje majú k dispozícii a učili ako pri tom využívať zručnosti interkultúrnej komunikácie.