Má za sebou impozantný životný príbeh, bol hercom, tribúnom revolúcie, ministrom, riaditeľom televízie. Keď sa v roku 2002 stiahol z politiky, vyzeralo to, že sa do tohto ringu už nevráti. Ale je späť a chce poraziť Roberta Fica. Milan Kňažko.

Nadácia Milana Šimečku chce do škôl rozdať film s výpoveďami ľudí ktorí prežili holokaust.

Môžete ju vidieť ako obeť, môžete s ňou sympatizovať. Ale zodpovednosti ju nezbaví nikto.

Laco Oravec, programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku, práve úspešne uzavrel desiaty ročník ich najväčšieho podujatia – festival [fjúžn]. Jeho práca sa skladá z dvoch vecí: riadenia ľudí a aktivizmu. To prvé mu zaberá najviac času, to druhé sa prelína so súkromným životom.

V piatok, 27. marca 2015 zomrel divadelný dramaturg, zakladateľ VPN a bývalý podpredseda slovenskej vlády Martin Porubjak. Spomína si na neho jeho priateľ Martin Bútora.

V Divadle Astorka odovzdali 17. novembra Biele vrany 2011.

Pod Lampou boli Milan Šimečka, Andrej Bán, Milan Zemko a Jindřich Štreit.

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.

Spomienky na pád komunizmu pred 25 rokmi vzbudzujú v nás, čo sme to zažili, stále euforické pocity. Veď sme zažili niečo, čo Milan Šimečka výstižne nazval koniec nehybnosti. Ale zažili sme aj roky deväťdesiate. Aké boli? Ťažké? Úžasné? Hrozné? Krásne?