Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.

Patrili doň podľa jediného existujúceho zoznamu a v ňom zaznamenanom poradí maliar Miro Cipár, spisovateľ Ľubo Feldek, herec Milan Kňažko, ochranár Jano Budaj, prognostik Fedor Gál, dramaturg Ladislav Snopko, novinár Eugen Gindl, literárny vedec Peter Zajac, sochár Vladimír Kompánek, sociológ Martin Bútora, maliar Rudo Sikora. Ako konatelia ho zastupovali aj kritik Valér Mikula, ochranár Peter Tatár, spisovateľ Martin M. Šimečka, politológ Miro Kusý, spisovateľ Miloš Žiak, ekonóm Jožo Kučerák, ochranárka Mária Filková, dramaturg Maroš Porubjak, architekt Bohuš Kraus, pedagóg Juraj Záriš, sochár Jozef Jankovič, programátor Alfréd Zimmermann. Ako to neskôr opísal Martin Bútora, v jeho rámci fungovala neformálna pätica Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Martin Bútora, Peter Zajac, ale nijaké formálne vedenie VPN nemala, zato však mala prirodzenú autoritu lídrov. K tejto zostave patrili neodmysliteľne aj naši priatelia z Maďarskej nezávislej iniciatívy: László A. Nagy, Lajos Grendel, László Szigeti, Károly Tóth, Péter Hunčík.
V tom čase som často myslel na román anglickej spisovateľky Mary Renaultovej Býk prichádza z mora. Je príbehom aténskej družiny kráľovho syna Thésea, ktorá sa mala stať pravidelnou obetnou daňou krétskemu kráľovi Minoovi. Pomocou kráľovej dcéry Ariadny sa však Théseovi podarilo zabiť strážcu labyrintu Minotaura a vrátiť sa do Atén. To naše živé kolektívne telo mi pripomínalo Théseovu víťaznú družinu.
Renautovej román mal však aj druhú časť. Bola príbehom porážok po návrate do Atén. Je to zvláštne, ale v čase novembrového víťazstva som si kládol otázku, ako budú vyzerať naše budúce porážky. Prišli. Viacerí vytrvali, niektorí zomreli, iní odišli, zanevreli, zaplietli sa do vlastných intríg a lží, zradili, pre niektorých to boli prehry, pre iných politické porážky.
To sú osobné príbehy nášho slovenského novembrového románu. Nech sú však dnes vzťahy medzi ľuďmi z toho pôvodného, spoločne dýchajúceho tela akékoľvek, tá vec, veľká celospolečenská zmena na slobodnú spoločnosť a právny štát so základnými občianskymi a ľudskými právami, zakotvená v Programe VPN a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov, sa stala skutočnosťou. Tvorí natoľko samozrejmý rámec sveta, v ktorom žijeme, že to vyzerá takmer tak, akoby sa stala sama od seba. Dnes si však kladiem inú, rovnako dobiedzavú otázku: Nenastal čas, keď sa začínajú otriasať základné rámce slobodnej spoločnosti? Netreba sa vrátiť k podstate novembra 1989? Moja odpoveď je ÁNO.         

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite