Burgundsko v 15. storočí bol štát-neštát. A aké boli cesty špiónov burgundských vojvodov? Nuž, boli síce primárne motivované plánmi zmapovať terén pre možnú križiacku výpravu, zahŕňali však v sebe oveľa viac motivácií a cieľov.

Asi prvé, čo nám pri slovnom spojení „cesty za poznaním“ napadne, je predstava študenta cestujúceho do školy. Dochádzanie na vysokú školu, ktorá sa nachádza ďaleko od domova, nie je vynález modernej doby. Stredovek však poznal aj iné formy mobility za vzdelaním.

Asi najviditeľnejším prejavom prebiehajúcej epidémie sú rúška na tvárach. Ešte minulý rok ich v našich končinách nosili maximálne turisti z Ázie, vážne nakazení pacienti, alebo lekári pri práci. Dnes sú každodennou súčasťou života.

Zosnulý princ Filip, vojvoda z Edinburghu, nebol len manželom britskej kráľovnej Alžbety II., ale zanechal hlbokú stopu v dejinách monarchie. V sobotu ho pochovali, ale stojí za to pripomenúť si tri podstatné aspekty jeho života, ktoré sú stále veľmi aktuálne.

V minulom čísle som písal o cestách írskych mníchov, o ich putovaní, ktoré je v konečnom dôsledku obrazom ľudského života a cesty do nebeskej blaženosti. Aj pre talianskych humanistov bolo na konci cesty za poznaním poznanie o sebe samom.

Ak povieme „mních a cestovanie“, asi nám ako prvé napadnú náboženské púte, procesie či misie. Táto predstava nie je nesprávna, zo stredoveku sa nám však zachovali dôkazy, že príslušníci zasväteného života podnikali i rôzne druhy ciest za poznaním.

Pre historika zaoberajúceho sa cestovaním v stredoveku a ranom novoveku je doba covidová nesmierne zaujímavá. Dualita „tu“ a „tam“ sa stala omnoho viac výraznou a hmatateľnou. A vzťah mnohých dnešných ľudí k cestovaniu v niečom pripomína stredovek.

Na Západe padajú sochy predstaviteľov Konfederácie, otrokárstva, kolonializmu a imperiálnej vlády. Tento pohyb nie je len prostý vandalizmus či progresivistická revolúcia, ale odráža zmeny v kolektívnej pamäti národných spoločenstiev.

Facebookové účty politikov sú presvedčivou reinkarnáciou starých panovníckych dvorov. Nie sú totiž už len priestorom na komunikáciu a budovanie vlastného imidžu, ale stávajú sa miestom výkonu moci, hierarchizácie komunity a zmývajú hranice medzi verejnou funkciou a osobným životom.

Dúfam, že sa mýlim, no zdá sa mi to očividné: Stávam sa bezmocným svedkom rastúceho odmietania slobody. Vynára sa to tu i tam. Spájajú sa takí, ktorí donedávna okato stáli proti sebe. Putin im nemusí platiť za proruskú propagandu, už dávno mu v skrytosti srdca patrí ich obdiv.