Začiatkom 20. storočia patrili bakteriálne infekcie medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Vďaka antibiotikám sa postupne vytratili z prvej desiatky. Kvôli ľudskej ľahostajnosti sa však čoskoro môžu opäť vrátiť na pódium pre víťazov.

Včera sme si pripomenuli „najhlbšie výročie“ v dejinách: 23. 1. 1960 batyskaf Trieste dosadol na dno Mariánskej priekopy, čo je najhlbšie miesto na Zemi. Rekord nebol nikdy prekonaný. Pri tejto príležitosti pripomíname článok Juraja Petroviča.

Incidencia porúch autistického spektra (PAS) každým rokom narastá, no kauzálna liečba je stále v nedohľadne.

Zásadné opravy, ktoré na Skylabe urobili Conrad, Kerwin a Weitz, umožnili druhej posádke, ktorej velil Conradov kolega z Apolla 12, naplno realizovať vedecký a výskumný program, pre ktorý bola stanica postavená.

Takmer každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí alergiou, a síce dnes existuje mnoho liekov na kontrolu symptómov, u niektorých pacientov takáto liečba nie je možná.

Po zážitkoch, ktoré som mal pri diskusiách s Martinom Mojžišom o zázrakoch fyziky, ma už neprekvapilo, že aj téma o vlastnostiach Mendelejevovej tabuľky brala dych. Ale prekvapenie predsa len prišlo.

V prírodných vedách sa hovorí o tzv. teórii všetkého. Existuje však niečo, čo sa dá analogicky nazvať teóriou všetkého – nie z dielne fyziky a kozmológie, ale filozofie. Je to tzv. teória transcendentálií – alebo prečo je celé bytie jedno, je súčasne dobré a rovnako pravdivé aj krásne.

Teploty v pracovni Skylabu sa stabilizovali na znesiteľnej úrovni. Solárne panely slnečného ďalekohľadu poskytovali dostatok energie na základnú prevádzku stanice a dokonca až tisíc wattov aj na niektoré experimenty. Ale batérie slnečného ďalekohľadu boli prevádzkou, na ktorú neboli stavané, preťažované. Ak mal Skylab skutočne fungovať dlhodobo, zaseknuté krídlo jeho solárneho panelu bolo potrebné uvoľniť.

Genetická modifikácia ľudských buniek mnohokrát vyvoláva diskusie o etike aj tam, kde je táto otázka už dávno vyriešená. Najnovší čínsky experiment predstavuje skutočnú kontroverziu.

Pete Conrad bol veteránom vesmírneho programu. Člen druhej skupiny astronautov, ktorú NASA v roku 1962 vybrala pre programy Gemini a Apollo, mal pritom v detstve veľké problémy skončiť strednú školu. Bol totiž dyslektikom v dobe, keď nikto o tejto poruche nič nevedel. Deti, ktoré ňou trpeli, boli jednoducho považované za hlúpe či nesústredené. Napriek tomu, že letel v dvoch misiách Gemini a s Apollom 12 pristál na Mesiaci, považoval Skylab 2 za svoj najväčší úspech.