Všetci vedia, že v atmosfére je oxid uhličitý. To, že existuje plyn, ktorého je v atmosfére dvadsaťpäťkrát viac, už vie málokto. Jeho názov pochádza z gréčtiny a v preklade znamená pomalý, alebo neaktívny. Taký presne aj je. Inertný plyn, ktorý ale zohráva veľa dôležitých úloh v našich životoch. Od tepla v našich domoch, cez kvalitné červené víno až po liečenie žalúdočných vredov.

Čistý kyslík sa najčastejšie vyskytuje v molekule, v ktorej sú spolu spojené dva kyslíkové atómy. Aj táto molekula veľmi ochotne reaguje s mnohými inými látkami. Nie je to však nič v porovnaní s molekulou kyslíka, ktorá neobsahuje dva, ale tri atómy kyslíka.

V minulom článku sme sa venovali najrozšírenejšiemu plynu na Zemi. V tom dnešnom sa budeme venovať najrozšírenejšiemu prvku. Vo vzduchu je ho síce približne len 21 percent, v zemskej kôre je ho však najviac zo všetkých prvkov. Plyn, bez ktorého by väčšina organizmov nedokázala žiť. Plyn, ktorý nám umožnil stavať mrakodrapy a ktorý nám umožnil lietať ku hviezdam.

Po plynoch, ktorých je najviac vo vesmíre, ale veľmi málo na Zemi, sa dostávame k plynu, ktorého je na Zemi najviac. Dýchame ho, a pritom s nami nijako nereaguje. Napriek tomu, že ako plyn je inertný, tvorí zlúčeniny, z ktorých sa skladá naše telo. A ďalšie, bez ktorých by ľudstvo umrelo od hladu.

Pri héliu napadnú väčšine z nás balóny alebo káčerovské hlasy pri speve s héliom. V skutočnosti je to ale jeden z najrozšírenejších prvkov vo vesmíre a okrem iného – zachraňuje životy.

V súvislosti s pandémiou si všeobecnú pozornosť získal kyslík: medicinálny plyn, ktorý pacientom s covidom pomáhal zabezpečiť životné funkcie. Kyslík je len jeden z mnohých plynov, ktoré sa komerčne vyrábajú a distribuujú a zároveň je základom života na Zemi. V tejto sérii si povieme viac o šiestich plynoch, ktoré sú pre nás ako pre organizmy, ako aj pre spoločnosť dôležité.

Hamas, Hizballáh a ďalšie teroristické organizácie odpaľujú na územie Izraela rakety krátkeho doletu už dlhé roky. Od roku 2011 sa im však postupne čoraz menej darilo. To, čo sa ešte v začiatkom 90. rokov považovalo za nemožné, sa stalo skutočnosťou. Raketový „dáždnik“, alebo Iron Dome (v preklade železná kupola), likviduje väčšinu rakiet smerujúcich na obývané alebo strategické ciele.

Teória superstrún sa začína veľmi skromným predpokladom. Namiesto bodových elementárnych častíc zoberie za svoje základné objekty jednorozmerné struny a študuje ich správanie. A tento predpoklad nás dostane oveľa ďalej, ako by sme na začiatku očakávali.

Čierne diery si predošlé storočie zažili svoje. Keď sa objavili ako dôsledok Einsteinovej teórie gravitácie, ľudia ich nebrali veľmi vážne. Postupne sa však hromadili dôkazy z pozorovaní vesmíru aj z výpočtov teoretikov, že by predsa len mohli existovať.

Približne pred päťdesiatimi rokmi to vo fyzike začínalo vrieť. Poznali sme teóriu, ktorou sme boli schopní popísať všetky tri interakcie známe z mikrosveta – elektromagnetickú i takzvanú slabú a silnú. Rovnice popisujúce štvrtú interakciu, gravitáciu, boli vtedy známe už niekoľko desaťročí.