Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

.očami Doroty Nvotovej
Očami Doroty Nvotovej: Ohník

Očami Doroty Nvotovej: Ohník

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

V prvom rade si zadefinujme zimu. Zima nie je, keď prídete s oziabajúcimi nohami z vianočných trhov, podgurážení punčom, do vykúreného bytíku, kde môžete chodiť v ponožkách a pootočiť tým čiernym plastovým kolieskom na radiátore.

Očami Doroty Nvotovej: Sloboda Geišbergovcov

Očami Doroty Nvotovej: Sloboda Geišbergovcov

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Bývali v dedine neďaleko Trnavy, kde sme bývali my. Mali chlapca v mojom veku, z ktorého som bola hotová, dvoch kokršpanielov, hojdačku na veľkom orechu na konci záhrady, počítač, perfektnú „žúrovňu“ a…presláveného koňa.

Očami Doroty Nvotovej: Preveľká hanba

Očami Doroty Nvotovej: Preveľká hanba

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Na to, do akej miery by mal byť štát sociálny, a či vôbec, je veľa názorov. A v každom môže byť kúsok pravdy. Či už vo švédskej ceste, kde dostanete od štátu všetko (ale aj mu takmer všetko dáte), alebo v americkej, kde máte akurát tak „drôtom do oka“ a smrť v čakárni u lekára.

Očami Doroty Nvotovej: (Buen) Camino de Santiago

Očami Doroty Nvotovej: (Buen) Camino de Santiago

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Koho by nenamotala tá Coelhova kniha? Bola som len pubertiačka, no povedala som si, že na Camino de Santiago raz pôjdem. Púť do Santiaga de Compostella v Španielsku. 

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť ožíva

Očami Doroty Nvotovej: Bolo nás jedenásť ožíva

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Keď mi Mišo Kaščák zavolal s tou myšlienkou, podlomili sa mi kolená. Ako prvé mi zišlo na um, že budem mať príliš veľkú trému z takého gigantického projektu, že to nedám, že na pódiu omdliem. 

Očami Doroty Nvotovej: Slovenské mamičky, pekné deti máte!

Očami Doroty Nvotovej: Slovenské mamičky, pekné deti máte!

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Vošla som do najdrahšej garáže pod slnkom. Teda vlastne pod Carlton. Meškala som na právne stretnutie, a tak mi nezostávalo nič iné, len zaplatiť vydriduchom.

Očami Doroty Nvotovej: Po moskovskom letisku chodia roboti

Očami Doroty Nvotovej: Po moskovskom letisku chodia roboti

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

„Pani, nemôžete ležať na zemi. Sadnite si na sedadlo.“ Hodím očami na môjho päťročného syna Filipka, ktorého som sa v lietadle rozhodla uložiť na zem. 

Očami Doroty Nvotovej

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Nepoznám svoj rodokmeň úplne detailne, ale aj tak si myslím, že nemám žiadnu nomádsku krv. Rómsku ani inú. Napriek tomu som fascinovaná nomádmi už od útleho detstva. 

Očami Doroty Nvotovej: Maminka, neplač, kúpime si nové zvieratko

Očami Doroty Nvotovej: Maminka, neplač, kúpime si nové zvieratko

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Dotyk smrti. Také klišé, fráza, otrepaná, takmer prázdna a predsa, keď sa prvýkrát človek dotkne smrti, mrŕtveho tela milovanej bytosti, je to šupa a odletí mu z toho dekel. 

Očami Doroty Nvotovej: Uverím hocikomu hocičo

Očami Doroty Nvotovej: Uverím hocikomu hocičo

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Je asi, žiaľ, prirodzenou vlastnosťou ľudí vidieť vo všetkom dobrom najprv niečo zlé. „Akože nechcem byť hnusný, ale čo robili tie deti v jaskyni s trénerom? Je to podozrivé…“  

  • 1
  • 1. stránka z 2
  • 2