Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Noc

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Noc je hrozne čarovná vec. Príde mi vždy ako strašné rúhanie ísť spať. Ten moment natiahnutý na dlhé hodiny, no pritom je to stále len jeden moment. Je nemenný, a tak sa dá ťažko pochopiť jeho pohyb.

Očami Doroty Nvotovej: Noc Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ticho, svet spí, autám na sklá primŕza čerstvo napadaný sneh, stromy občas kvílivo zavŕzgajú vo vetre... alebo to je vlak? Od radiátorov sa valí teplý suchý panelákový zvlnený vzduch, chladnička hlasno pradie, omnoho hlasnejšie než primrznutá pouličná mačka pod mojím balkónom. Byt puká.

Všimli ste si niekedy, že byty v noci pukajú? Keď nastane ten moment, to ticho, tak sa to začne. Tam pukne parketa, hentam okno, inde knižnica, a keď by aj nemal človek kúska dreva v byte, pukne aspoň mikrovlnka či počítač. Také malé, sotva počuteľné puknutie. Akoby potrebovali, tak ako my, po celom dni uvoľniť tlak nahromadený povinnosťami a výkonom.

Lenže mi nepukáme, my ľudia zbierame tlak deň po dni, a ani spánok už nie je to, čo býval. Vybuchneme raz za týždeň v delíriu, až alkohol a krčmová spolupatričnosť nám odistia poistky, a potom nie aby sme ticho pukali, ale ostentatívne vybuchujeme.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite