Vo svojom novom románe nám Michel Houellebecq ponúka niečo, na čo sme pri ňom doteraz neboli zvyknutí – nádej, že všetko dobre dopadne.

Hladomor. Ukrajina ich zažila niekoľko. Napríklad v roku 1922, keď sa stala súčasťou novovzniknutého Sovietskeho zväzu. A ten bol strašný. Od ostatných hladomorov sa totiž líšil v tom, že bol vyvolaný úmyselne, na čo existujú aj usvedčujúce dôkazy.

„Trvalo dlouho, než mnou alespoň projelo cosi ako leknutí“.​ Touto vetou sa Werner Herzog, vlastným menom Stipetić, obracia za komplikovanou profesionálnou epochou, keď uzatváral projekt Fitzcarraldo s Klausom Kinskim v hlavnej úlohe. Slová sú súčasťou knihy, ktorú vydalo české vydavateľstvo Volvox Globator — Dobývání marnosti (prekl. Radovan Charvát) pri príležitosti nedávno oslávených osemdesiatych narodenín nemeckého režiséra.

Persepolis je autobiografický román od francúzsko-iránskej komiksovej ilustrátorky, prozaičky, autorky detských kníh a tiež režisérky animovaných filmov Marjane Satrapi.

Witold Szabłowski na jednej zo svojich nedávnych diskusií na Slovensku zavtipkoval, že možno kuchár, ktorý otrávi Putinovi polievku, už v týchto dňoch pracuje v Kremli. A prezradil aj svoje želanie: „Dúfam, že raz budem mať možnosť vypýtať si od neho recept na túto polievku“.

„Krajina na okraji“ je dnes nevyhnutne v centre pozornosti. Nech sa na Ukrajine deje a bude diať čokoľvek, poznanie dejín je a bude najlepší spôsob, ako sa zorientovať.

Vznikli v 60. rokoch 20. storočia a miestom realizácie tohto románu bolo väzenie, kam sa autor – architekt Fernand Pouillon – dostal za spreneveru svojich spolupracovníkov. Dielo je zrkadlom silnej askézy, do ktorej sa po incidente a následnej strate majetku Pouillon ponoril, a tiež významnou rekonštrukciou stredovekého opátstva.

Babylon je iným menom pre nezvládnuteľný chaos. Napriek tomu sa holandský novinár a polyglot Gaston Dorren na divokej jazykovej ceste okolo sveta nestratil. Na dvadsiatich jazykoch zdokumentoval, že svet je jazykovo pestrejší a „rozľahlejší“, ako sa nám v strede Európy zdá.

Hlavnou úlohou reportéra či reportérky je vnímať, počúvať a zaznamenávať. Vnímať to, čo bolo, je a aj bude. A počúvať tých, čo hlavne ešte môžu a majú čo povedať.

Lekcie majstrov pozývajú k užitočnému druhu nostalgie za svetom, v ktorom existovala vášeň pre poznanie spájajúca hľadačov do ušľachtilých spojenectiev a priateľstiev. Keďže išlo o príslušníkov ľudského rodu, bude reč aj o vzburách, odmietnutí a zradách.