Príbehu o babičke, deduškovi, mame, tatovi, dcére so zaťom, synovi s nevestou, jednej vnučke a dvoch huňatých psiskách tvorí viac než len pozadie vidiecka krajina v okolí hlavného mesta, Vltava, Berounka, brehy a vody riek. Ľudia sú na scéne. Predstavenie sa môže začať.
Český hudobný skladateľ Bedřich Smetana napísal o jednej časti svojho najvýznamnejšieho symfonického diela Má vlast toto: „Skladba líčí běh Vltavy, začínaje od prvních obou praménků, chladná a teplá Vltava, spojení obou potůčků do jednoho proudu; pak tok Vltavy teče v hájích a po lučinách, krajinami, kde zrovna se slaví veselé hody; při noční záři luny rej rusalek; na blízkých skalách vypínají se pyšně hrady, zámky a zříceniny... teče v širokém toku dále.“
Pripomenuli mi tieto hudobníkove slová tragikomédiu Teorie tygra, ktorá je dielom českého režiséra Radka Bajgara debutujúceho vo filme. Aj v tejto tragikomédii kdesi na počiatku, dávno, dávno pred úvodnými titulkami, sa dva mladé pramienky, (studená) vysokoškolská učiteľka Olga a (horkokrvnejší) zverolekár Jan spojili, ponáhľali sa svetom okolo všeličoho, nasali k svojim vodstvám dcéru i syna, Olga sa spoločného plynutia nevie vzdať, ale Janovi sa už nechce len tak na povel v širokom rodinnom toku tiecť ďalej. Stredný vek, keď je pri sile, zamáva s človekom ako s marionetkou. Začína sa totiž účtovanie, skracuje sa čas, keď je ešte umožnené veci úspešne dobehnúť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.