Na Západe nič nové

Už 20 rokov je prítomný v Rakúsku ako investor a netrpezlivý mecenáš futbalu. A teraz založil stranu „Team Stronach“. Program je ON. Tak ako je to v prípade Beppe Grilla v Taliansku, aj k šarmu tohto svojhlavého starca patrí, že sa nedrží žiadnych pravidiel. Nemá rád otázky, nediskutuje s inými politikmi, a novinárov, ktorí predsa len majú otázky, douráža do krvi. Na jednej strane neberie nikto jeho spontánne programové tézy vážne: napríklad, že každá krajina eurozóny má mať svoje vlastné euro alebo že ten, kto usilovne pracuje a je 20 rokov zamestnaný, by mal byť za vodou. Na druhej strane je Stronach už teraz politickým hráčom: s poslancami, ktorých pretiahol najmä z rozpadajúcej sa pravicovo-populistickej BZÖ, v parlamente už pred voľbami dosiahol status poslaneckého klubu. Jeho strana sa dostala do viacerých krajinských parlamentov so ziskom okolo 10 percent.
Doterajšie novozaložené strany Druhej republiky možno zrátať rýchlo: v 50. rokoch bola národno-liberálna FPÖ zberným táborom pre bývalých národných socialistov. V 80. rokoch prišli Zelení. V 90. rokoch Liberálne fórum ako liberálny odštiepenec od FPÖ, ktorá sa za Jörga Haidera premenila na pravicovo-populistickú stranu. V nultých rokoch sa od FPÖ vlastnoručne odštiepil Haider so svojou BZÖ, ktorá však po smrti zakladateľa ostala bez šancí. A v roku 2012 prišiel strýko Frank. S výnimkou ľavicových Zelených prichádza všetok nepokoj z takzvaného tretieho, teda národného a pravicovo populistického tábora, který pojme až 30 percent voličov. Ešte nikto pritom nedokázal vysvetliť, prečo rakúske protestné hlasy smerujú vždy výlučne doprava. Frank Stronach aspoň nevypľúva nijaké nevraživé slová voči cudzincom. Je možné, že strýko z Ameriky rýchlo stratí záujem o stranu, tak ako ho prestali baviť jeho futbalové kluby. Potom sa jeho poslanci sami ponúknu ako ochotné žrádlo pre akúkoľvek koalíciu.