Dobrý deň, časopis .týždeň a relácia Pod lampou majú 20 rokov. Bol to čas, v ktorom sme hľadali lepšie Slovensko spolu s komunitou ľudí, ktorá sa okolo .týždňa a Pod lampou utvorila. Teraz, v čase ohrozenia slobodného sveta, nás čaká nová etapa, ku ktorej Vás srdečne pozývame. Bez Vás sa nepohneme.

Otázka, či mala opozícia prijať pozvanie na Úrad vlády ku konsolidácií verejných financií, je zdanlivo ľahká. Ale keďže časť opozície prišla a časť nie, bude užitočné pokúsiť sa zodpovedať ju trochu s odstupom.

Odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu znamená – vzhľadom na spôsob, udávané dôvody aj rozpravu v parlamente – návrat pred rok 1998. Mentalitou hlasujúcich sa dokonca vracia do Ficovej komunistickej mladosti spred roka 1989. Premiér Fico teda zašiel ešte ďalej než expremiér Mečiar.

Vstup Slovenska do Európskej únie mal dva dôležité rozmery. Civilizačný, ktorým sme sa ukotvili v slobodnom svete, a ekonomický, ktorým sme získali perspektívu prosperity. Lenže miliardy z eurofondov našu prosperitu paradoxne skôr odďaľujú.

Dobrý deň, odvolaním opozičného lídra z vedenia parlamentu a lžami o ňom sa Slovensko prihlásilo k režimom, ktoré si nectia parlamentnú demokraciu. V novom .týždni si aj preto kladieme provokatívnu otázku: Je rozumné, že Slovensko čerpá eurofondy, ak si nectí dohodnuté pravidlá slobodného sveta? Pozývam vás k čítaniu prekvapujúcich odpovedí a želám vám zmysluplný čas s nami.

76 hlasov za odvolanie Michala Šimečku z vedenia parlamentu je kľúčovou správou o koalícii, aj o budúcnosti. Slovensko sa práve vrátilo pred rok 1998.

Dobrý deň, obavy, že Slovensko vypadne zo slobodného sveta pri pohľade na pôsobenie vlády, stále rastú. Ale hrubosť a sebeckosť koaličných lídrov už otvára aj opačnú otázku – nezačal sa s rozpadom spravodlivosti aj rozpad vlády? Táto otázka je obálkovou témou nového .týždňa. Želám vám nádej a dobré čítanie.

Keď sa u nás zrútil komunistický režim, otvorili sa zadrátované hranice a povolili sa svetové televízie, po Husákovi a Jakešovi bolo až estetickým zážitkom sledovať diskusie svetových politikov. Čo z toho ostalo v dnešnej Amerike?

23 krát sa dolným Manhattanom ozývali tisícky mien obetí. Už to nebolo desivé, ani veľmi dojímavé, s výnimkou pozostalých rodín sú to už len spomienky na vzdialený čas a svet. A predsa je to jedna z najdôležitejších udalostí sveta.

Pred rokom 1989 to boli mnohí západní konzervatívci, ale aj mnohí slovenskí katolíci, kto rozoznal komunizmus ako kľúčový problém doby. Dnes je to naopak – nádej sveta je skôr v pani Harris a Slovenska skôr v liberáloch. Prečo?