Lietadlá občas zbytočne padajú. Vždy je to tragické, rýchla smrť stoviek nepripravených ľudí nemáva poznateľný zmysel. Ale pád poľského prezidentského špeciálu bol špeciálny.

Návšteva prezidenta Medvedeva bola ponížením Slovenska. Kritika sa zúžila na nespomenutie agresie z roku 1968, ale problém je hlbší - okupácia nebola najväčšou vinou Ruska, o ktorej sa malo hovoriť.

Pospomínali sme tradície, niektorí navštívili kostoly, niektorí sa modlili, niektorí aj postili. Zazneli príhovory kňazov, médiá zaznamenali rázovitú oblievačku. A je po sviatkoch. Je toto Veľká noc?

Žijeme vo svete, ktorý už neverí na zázrak. Neveríme ani len tomu, že lepšie sa presadí a horšie prehrá. Sme zakliati v konšpirácii peňazí, marketingu a moci. Ale zázrak dobrého nápadu, ktorý premôže malosť, je možný.

Hlava SR nepodpísala zákon na podporu vlastenectva, hoci s jeho obsahom bezvýhradne súhlasí – tá absurdná veta dokonale opisuje stav verejnej diskusie u nás.

My, slovenskí novinári, máme rôzne názory. Sme rôzneho vyznania, rôznej povahy, založenia, talentu aj odvahy. Ale v jednom by sme mali byť zajedno – v odmietnutí ubližovania a sprostého ponižovania ľudí.

Štát funguje, keď v ňom rozhodujú najmä rozumní ľudia. Ale keď rozhodujú najmä podvodníci a primitívi, štát sa mení na monštrum. Slovensko sa ním stáva.

Byť medzi najlepšími na svete v čomkoľvek vyžaduje talent, námahu a trochu šťastia. Ale úspech hokejistov vo Vancouveri je dôsledkom celkom inej kvality.

Voľba centra Britskej Kolumbie za dejisko zimnej olympiády bola šťastná. Nie pre perfekcionizmus, ten tu chýba. Ani pre výpravnosť, tú tiež nikde nevidno. Pre zvláštnu anglosaskú pohodu a radosť.

Február 2010 bude mesiacom nádejných začiatkov a smutných koncov. Začína sa napríklad olympiáda s našou hokejovou nádejou, končí sa napríklad hrdý príbeh niektorých ľudí z Novembra. Ale nielen to.