Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Už 60 rokov je slovenská ľavica v kríze. Slušnejších sociálnych demokratov komunisti zlikvidovali už na úsvite diktatúry, a po jej konci, prezlečení za ľavicových demokratov, sami nepriniesli nič okrem populizmu. A Smer?

Kšeftovanie s pozemkami, ktoré sa za Fica prevalilo už druhý krát, nie je len ďalšia kauza jednej skorumpovanej vlády. Je to aj správa o tom, čím je naplnené samostatné Slovensko a akí sme my, jeho občania.

keďže sa v posledných dňoch udialo niekoľko dôležitých vecí a padlo niekoľko dôležitých rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s týmto časopisom, chcem vás o nich informovať práve na tomto mieste.

Dvadsať rokov, v ktorých sa z komunistického štátu ťarbavo rodilo dnešné Slovensko, je za nami. A čo teraz? Aká je rozumná výzva na ďalších 20 rokov? Poraziť Fica je nedôstojne málo. Ale čo je viac?

Ako jeden z mála ekonómov bol od Novembra 1989 za trhové reformy. Napriek tomu, že preto zažil nenávisť, necíti trpkosť. Socializmus považuje za dôsledok nevzdelanosti. Po 20 rokoch tvrdí, že stále čaká na návrat morálky. Jozef Kučerák.

V Novembri moderoval najväčšiu demonštráciu. Katolícky Čech v ateistickom Česku. Pred 20 rokmi čistil záchody, dnes je pražským biskupom. Často sa usmieva a aj po 20 rokoch mu chýba sloboda. Václav Malý.

Ako prvý slovenský biskup otvorene kritizuje Tisov štát. Naopak, ako jeden z mála nemal problém so spoločným štátom Čechov a Slovákov. Prekáža mu formálne kresťanstvo, vo funkcii chce ukázať, že cirkev nie je nemoderná. Arcibiskup Róbert Bezák.

Európa sa integruje. Skvelé divadlo. Dokonca aj Lisabonská zmluva už napriek pomýleným národom prešla. Hľa, nový vek. Prichádza nadnárod, a ten vie, že nepotrebuje kríže. Ale čím ich nahradí?

Vedel som, čo ma čaká, ale keď som tú stopu našiel, vyrušila ma. Stúpil som na základovú tehličku múru, úzku ako topánka, a chcel som tam chvíľu len tak postáť. Ale vedľa nej bola ďalšia, a ďalšia, potom ešte tisíce ďalších, plece pri pleci, celá línia, režúca jeden Berlín vo dva.