Dlho sa zdalo, že internet porazí tlačené časopisy a knihy. Dnes sa, naopak, zdá, že čítanie z papiera je dôležitejšie. Prečo? A prečo stále vydávame tlačený .týždeň?

Dobrý deň, svet internetu – a najmä sociálne siete – nás zastihol nepripravených. Nevieme sa brániť lži a trollom, podliehame algoritmom, a vzájomne sa vzďaľujeme. Nový .týždeň preto prichádza s obálkovou témou: Ako poraziť lži na internete? Jej súčasťou je trojrozhovor Maríny Galisovej, Martina Mojžiša a Štefana Hríba aj o tom, prečo vydávame tlačený .týždeň. Okrem toho sme pre Vás pripravili pokračovanie skvelého vedeckého seriálu o železe a rozlúčkový text s Ozzy Osbornom. Dobré letné čítanie.

Ako vníma 35 rokov slobody? Má Slovensko na vzdor voči svojmu únosu? Ako zvládla smrť Blaha Uhlára? Ako sa jej žije na okraji? Myslí na smrť? O čom dnes sníva?

To, ako sa tu k sebe správame, je neľudské. Ďalší atak Smeru na novinárov a vplyvné osobnosti a jeho zrkadlenie v podobe slov Demokratov o tom, koho bude treba zavrieť, udržujú dve časti Slovenska v permanentnom odcuzení a ruvačke.

Pasce, ktoré čakajú na talentovaného človeka v slobodnej spoločnosti, sú iné než tie totalitné, hoci v niečom sa prekrývajú. Film o Karolovi Duchoňovi ich – väčšinou v skratke – verne opisuje.

Dobrý deň, do kín prichádza film Duchoň, a s ním aj otázka, v čom sme to žili pred rokom 1989, ako vtedajší režim ničil životy talentovaných ľudí a ako mu v tom pomáhali zlé rodinné vzťahy. Karol Duchoň je obálkovou témou nového .týždňa, vrátane rozhovoru s režisérom filmu Petrom Bebjakom. Pokračuje aj seriál Martina Mojžiša o železe, a pripravili sme aj spomienku na Ozzyho Osborna. Želám Vám príjemné čítanie.

Písať uprostred leta o hokejovej udalosti vyzerá nemiestne. Ale odchod Craiga Ramsayho z postu reprezentačného trénera prekračuje rámec hokeja. Je to osemročný príbeh, ktorý ukazuje cestu pre celú rozbitú spoločnosť.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Počuť to stále častejšie – ak spadneme do ruskej sféry vplyvu, odchádzam zo Slovenska. Je to akási červená čiara, za ktorou už akoby nemalo zmysel vzdorovať. Je to naozaj tak? Je čas pomaly sa baliť?

Hodnotiť reakciu Izraela na vraždenie Hamasu je lákavé, ale ťažké. Nie sme medzi rukojemníkmi teroristov, nie sme obklopení režimami, ktoré si želajú náš odchod do mora, nezažili sme holokaust. Ale nie sme ani trpiacou Gazou.