V .týždni má na starosti rubriky veda a šport. Najradšej má svätý pokoj, keď nemusí o ničom písať, čítať ani rozmýšľať. Keď ten pokoj má, potom ho trávi napríklad aj písaním, čítaním a rozmýšľaním o všeličom. Učil a stále učí fyziku a je veľmi vďačný za to, že sa stále ešte nájdu ľudia, ktorých dokáže niečo naučiť. Jeho populárno-vedecké články vyšli v našom vydavateľstve aj knižne (Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy, Tri hlavy draka). Športoval, kým vládal, hrá počítačové hry, ale už ani tie ho príliš nebavia, hrá sa so svojimi deťmi, ale nemá na to vždy dosť trpezlivosti. Vie sa celkom slušne nahnevať.
Vražda dvoch mladých ľudí pre nenávisť k LGBTI+ komunite znovu prebudila Slovensko. Plné a citlivé bratislavské námestie v piatok podvečer je skvelá správa. Čo musí prísť teraz, aby sa zmenilo niečo podstatné v nás?
Boj medzi vyprázdňovaním slov a trvaním na ich zmysle sa dostal do vrcholnej fázy. Dospel do štádia, v ktorom sa už zamieňa samotný obsah dobra a zla. Už sa totiž pýtame, či menšinová vláda s tichou podporou poslancov z fašistickej kandidátky nie je niečo dobré.
Kerčský most spájajúci Rusko s Krymom sa nezrútil, ale horí celkom slušne. Zrútili sa zvyšky ruskej prestíže a už aj ruská propaganda. A to bolo to posledné, čo im ešte fungovalo.
Keď vo februári Putinov režim napadol Ukrajinu, ruský prezident varoval, aby nikto nepomáhal Kyjevu na jeho území. A spomenul svoje jadrové zbrane. Pomáhali sme – a nič. Dnes Putin hrozbu opakuje – a čo?
Tak nám neodvolali kukuričného ministra financií. Strašidelne infantilný minister zostáva vo svojom kresle na základe hlasovania podobne infantilných poslancov. Aký pocit v nás vyvoláva detinské chovanie ľudí zodpovedných za tento štát? Je to hrôza.
Všetci sa rodíme s nejakou mierou talentov. Ale ani najväčší talent nie je zárukou úspechu, rovnako ako nemusí byť prekážkou úspechu nejaké výrazné obmedzenie. Presne o tom je Federerov a Chárov svetový príbeh.
Vo všeličom sa ľudia menia, ale v tom najhlbšom sa v podstate nemenia. Práve preto sa spolužiaci zo základnej školy veľmi dobre poznajú, aj keď sa už desiatky rokov nevideli.
Dlho sa zdalo, že predsedovia Smeru a OĽaNO sú protiklady – v postoji ku korupcii, k spravodlivosti, v pohľade na minulosť aj budúcnosť Slovenska. Ale oni sú iba odlišným prejavom prekvapivo rovnakej podstaty.