Jeden z nešťastných efektov nedávneho hlasovania o stave demokracie a vlády zákona v Európskom parlamente je, že z Viktora Orbána urobilo v očiach istých ľudí hrdinu. Prečo?

Kladný postoj k migrácii som dlho považoval za politicky síce beznádejnú, ale fundamentálne správnu myšlienku. Dnes je toto moje presvedčenie vystavené skúške.

Máločo je takým spoľahlivým zdrojom politického dopamínu ako spravodlivé rozhorčenie kultúrnej vojny. Žiaľ, máločo je tiež podobne korozívne pre našu schopnosť žiť tu spoločne.

Američania sú Prahou fascinovaní viac než iní. Nová kniha bývalého amerického veľvyslanca v Česku Normana Eisena Posledný palác zaručuje, že ich toto mesto bude ešte dlho zaujímať.

Nič netrvá večne – a skôr alebo neskôr skončí v americkej politike aj Donald Trump. Ak aj nepríde k úspešnénu impeachmentu, porazený môže byť už vo voľbách v roku 2020.

50. výročie augusta 1968 je veľká vec. A to, ako si ho pripomenieme, napovie veľa o budúcnosti našej krajiny. Lebo nejde o obyčajné výročie a udalosť, ale o našu slobodu.

Theresa May je najmenej docenená politička súčasnosti. Hlúposť, poviete si. Veď čo to bol za nápad s predčasnými voľbami, ktoré zničili konzervatívnu väčšinu v britskom parlamente?

Odborári, pápež a lady Thatcher boli nepravdepodobní partneri, a predsa spolu porazili poľský komunizmus. Nejako podobne sa Slovensko môže dostať z Ficovho a Kaliňákovho mafiánskeho štátu.

Viktor Orbán pokladá Maďarsko za avantgardu a seba za predvoj zápasu s liberálnou demokraciou. Oznámil to svetu v prejave na letnej univerzite Maďarov v rumunskom Băile Tușnad  – a nemali by sme ho brať na ľahkú váhu. 

Každá stredoeurópska krajina, ktorá nie je vyslovene prozápadná, skončí na východe. Tak by sa dal pre slovenské potreby preformulovať Druhý politický zákon Roberta Conquesta.