Pôvodne som chcel 17. novembra oficiálne štrajkovať, hoci aj sám, samojediný. Už som aj začal riešiť byrokraciu s tým spojenú, ale nakoniec nebolo treba.

Môj syn by povedal, že som sa v tejto Osnove tak trochu opustil. Myslel by tým, že som viac sám sebou, než je spoločensky vhodné a, hádam, aj únosné. Je to paradoxné, opustil som sa, lebo naozaj cítim, že nie som sám. A to je krásne. Tak by sa chcel opustiť každý.

„Áno, vidím nádherné veci,“ odpovedal archeológ Howard Carter na otázku, či niečo vidí, keď v roku 1922 po prvý raz nahliadol do hrobky faraóna Tutanchamóna.

Draculu a Frankensteina delí 79 rokov, pričom Dracula je navzdory pravdepodobnosti ten mladší. Bavíme sa, samozrejme, o románoch, ktoré môžeme považovať za piliere populárnej kultúry alebo stálice, ak by piliere pôsobili príliš majestátne.

Mám podozrenie, že sme to s tými štátnymi kasínami všetci nepochopili. Mám totiž podozrenie, že sme pána ministra zle rozumeli a predstavovali si, že v štátnom kasíne bude hazard vyzerať ako v súkromnom, ale myslím si, že tam predsa len istý posun je.

Bol Halloween, ale celý deň som na to nemyslel, bolo toho veľa. Skrátka ťažký deň. Taký, keď sa potom pýtate, prečo to robíte, čo vám to dáva. V mojom prípade napríklad divadlo. Ťažko sa to niekedy vysvetľuje, ale pokúsim sa.

Po Halloweene a Dušičkách je ideálny čas na asi najťažšie, ale súčasne najkľúčovejšie rozhodnutie vášho života: zmieriť sa so smrťou.

Už to trvá príliš dlho na to, aby to bola móda či trend, ale páči sa mi, ako sa stalo zvykom využívať knihy ako dekorácie.

Minule sa ma niekto pýtal, čo ma momentálne najviac desí. A ja som povedal, že ma významne desia ľudia, ktorí všetko vedú a tvária sa, že všetko vedia. Ale nebolo to úplne presné. Teraz som vďaka jednej správe na to prišiel.

„Možno sme vo vesmíre tak, ako sú psy a mačky v našich knižniciach – vidia knihy a počujú rozhovory, ale nemajú ani potuchy o ich zmysle.“ Toto prirovnanie nepochádza odo mňa, ale od jedného z najznámejších amerických filozofov a psychológov – Williama Jamesa.