Na prvý pohľad je to paradox: miesto, ktoré chcelo uchovať všetko poznanie sveta, z neho napokon takmer celé zmizlo. Mám tým na mysli známu – a pritom v mnohom stále neznámu – Alexandrijskú knižnicu.

Už som to viackrát spomínal, ale stále to platí, tak prečo to nepripomenúť? Považujem sa za feministu. Ortodoxného, radikálneho, programového, pokojne by som bol aj militantný, ak by som vedel, ako na to, čo v mojej realite vyzerá tak, že by som pokojne zrušil v jazyku aj vo vonkajšom svete čokoľvek, na základe čoho uvažujeme o ľuďoch inak ako o ľuďoch.

Nedávno som počúval rozhovor. Niekto verejne známy v ňom opisoval svoje skúsenosti s internetovým hejtom. A zaujal ma jeden kúsok, v ktorom popisoval, ako kontaktoval človeka, ktorý v komentári jeho deťom želal smrť, a ten človek sa ohradil, že to nebolo želanie smrti, ale len nadávky. A nadávať sa predsa môže. Odvtedy mi tá veta znie v hlave a fascinuje ma. Je taká jednoduchá, a pritom vystihuje podstatu mnohých vecí, ktorými tu roky žijeme.

Myseľ, myslieť, myšlienka. Čo ale tieto slová a realita za nimi znamenajú? Čítate tieto slová, vety, a tým ich myslíte. Kde sa tieto myšlienky nachádzajú a akým spôsobom existujú? Čo to vôbec znamená mať myšlienku?

Už o pár dní, ak sa teda nič dramatické nestane, konkrétne už tento štvrtok, teda 16. júla, by mal mať aj v našich kinách premiéru najnovší film v súčasnosti asi najexponovanejšieho mainstreamového režiséra (a scenáristu, lebo aj to je v tomto prípade dôležité) – Christophera Nolana.

Na prvý pohľad je to zvláštne. Človek, ktorý prišiel s jednou z najvýznamnejších myšlienok v dejinách vedy, ju držal roky v zásuvke.

Dal som sa na písanie sonetov. Fantastická vec, zvlášť ak ste už trochu vo vyššom veku a pociťujete potrebu nejakého mentálneho fitka.

Do kina chodím minimálne raz týždenne, zväčša dvakrát a deje sa tak plus-mínus posledných štyridsať rokov, aj keď pravdou je, že ako dieťa a puberťák som chodil do kina menej často ako dnes.

Minulý týždeň sme oslávili ôsme narodeniny. Ale kto sme? Čo je to tá Pravidelná dávka (PD)? Je to miesto, kde sa zvedavosť berie vážne; je akoby miestnosťou, kde si môžete sadnúť a v rozhovore stretnúť ľudí zapálených pre podobné témy a otázky.

Po roku som opäť necelý týždeň strávil pracovne v Poľsku a opäť som sa vrátil nadšený a nabitý takým spôsobom, že sa tam obávam ísť v inom čase len tak na dovolenku, aby sa mi ten dojem nepokazil.