Je zrejmé, že gól Nového Zélandu v poslednej minúte zápasu nestál za remízu. Je zrejmé, že preferenčné prekrúžkovanie štvorice z OKS nestálo za štyri poslanecké kreslá. Alebo nie je?

Naozaj nehrozí pravicovej koalícii „alternatíva“?

Vo volebnej centrále SNS som si vzala volebné noviny SNS a potom doma som sa do nich začítala. Teda len do jedného článku s názvom Numerológia a čísla politických strán.

V povolebnom chaose si novinárov prvýkrát pozvalo nové vedenie SND. Aula SND bola plná ľudí i emócií. Nový generálny riaditeľ Ondrej Šoth začal tlačovku sebavedomou vetou: vyhlásil, že on zatiaľ neurobil žiadnu chybu.

Takto by sa dala zjednodušiť reakcia Jána Slotu na prepad jeho strany vo voľbách. Namiesto sebareflexie, odstúpenia z pozície predsedu strany reagoval po svojom.

Na Slovensku, hoci to vždy tak nevyzerá, nežije až toľko nacionalistov. Možno tu naozaj prevláda oná neslávne preslávená holubičia nátura. Niežeby sme boli načisto mierumilovní, ale v pravej chvíli dáme prednosť domácemu pokoju. A to je dobre, aj keď tejto pravej chvíli často predchádza aspoň formálne zatínanie pästí a prskanie jedovatých slín.

Parlamentné voľby sa skončili. Na analýzy je asi ešte priskoro, na prvé dojmy nie.

Moje štyri dôvody.

Milí čitatelia, v sobotu nestačí iba voliť, ale aj krúžkovať, krúžkovať a krúžkovať. Nerozhodujete totiž len o tom, koľko strán (a s akou silou) bude zastúpených v parlamente, ale aj o tom, akí poslanci tam budú sedieť.

Voľby nie sú povinnosťou, človek si pokojne môže dovoliť luxus nevoliť. Len je ťažké dopriať si ten luxus, keď človek tuší, kto voliť asi pôjde. Títo voliť zrejme pôjdu: