Nebola som presvedčená o tom, že bol dobrý nápad zvolávať po dvoch rokoch od Košíc ďalší Národný pochod za život. Bola som presvedčená o tom, že takéto dôležité podujatie treba zvolávať iba vtedy, keď je potrebné, aby bolo počuť silný hlas kresťanského Slovenska.

Život je veľký zázrak, nezaslúžený dar. Som presvedčený, že treba pomáhať tým, ktorých život je v ohrození: nenarodeným deťom, demenciou postihnutým starcom, ale napríklad aj utečencom blúdiacim Európou.

Martin Mojžiš hovorí, že odlišnosť, ktorú priniesli katolíci do americkej protestantskej spoločnosti, napokon neviedla ku skaze USA. No hoci prílišná inakosť cudzincov prijímajúcu krajinu nezničí, môže ju zmeniť na nepoznanie.

V polovici 19. storočia ovládal Američanov strach z neutíchajúceho prílevu chudobných katolíkov s údajným sklonom k zločinnosti. Strach iracionálny i racionálny.

Na sobotňajšie popoludnie som cez Facebook dostal pozvánky na dve akcie. Zúčastním sa len na jednej z nich.

Už vyše týždeň sa každý deň pozerám na hromady tašiek s oblečením, ktorým sa snažíme nájsť nových majiteľov. Nadávam si, do čoho som sa to pustil. Hneď v zápätí to však prebije iný pocit.

„Keď som v roku 2007 otvoril kauzu Veľký Slavkov, intuitívne som cítil, že Vladimír Mečiar ju politicky nerozchodí. To, že jeho človek skončí pre kšefty s pozemkami na súde, by mi však nenapadlo."

Načo sem vôbec lezú? Kto ich volal? To len zopár "pravdoláskových" polobláznov na čele s tým Popradčanom, ktorý vykrikuje do sveta čosi o empatii, porozumení a pomoci.

Doteraz som bránila pochody za život. Nie, nie je to len paranoidná manifestácia proti dekadentnému úpadku, hovorila som svojim liberálnejším kamarátom. Už nebudem.

Zo strany Sieť odchádza Martin Dubéci, človek, ktorý stál v čase vydarenej prezidentskej kampane po boku Radoslava Procházku. Nie je to tak dávno, čo podobný odchod ohlásil hovorca Siete Ján Orlovský. K tomu dve poznámky.