Myslím si, že sa patrí napísať pár riadkov o človeku, ktorý okrem iných vecí zásadne ovplyvnil aj slovenskú žurnalistiku.

Odišiel človek, ktorého v médiách nebolo vidno, hoci bol jedným z mediálnych stĺpov ponovembrového Slovenska. V nedeľu zomrel Peter Vajda.

Žiadna demokratická krajina na svete nemá prezidenta, ktorý by vyvolal toľko pobúrenia a ktorého by zároveň domáci voliči naďalej tak milovali. Iba Česko.

Úprimne priznávam, nie veľmi ma zaujímalo, ako Tereza Nvotová opíše éru mečiarizmu. Zažila som ju, viem svoje. Ale nezažila som Elektru, ako to tam vyzerá. A to ma zaujímalo.

Katalánsky líder Carles Puigdemont mal príležitosť vyhlásiť v parlamente nezávislosť Katalánska. Neurobil to a zapisuje sa do dejín.

Od 4. októbra, keď sa stal konšpirátor Lukáš Machala šéfom služobného úradu ministerstva školstva, čakám na správu, že to je zlý vtip. Nie je.

Prvýkrát v živote som ho stretol, keď ešte určite ani on sám netušil, k akému rozhodnutiu o niekoľko mesiacov dospeje.

Priznám sa, že o detskom „zábavno-poučnom“ časopise Fľak som sa dozvedel prvýkrát až včera, keď som si v Denníku N prečítal článok, ktorý napísala Ria Gehrerová. A som naozaj rád, že ho napísala.

Hrať 70 minút oslabení a neprehrať je vo futbale možné. Predpokladá to hraničnú bojovnosť, ale aj veľké umenie. Oboje Slovensko proti Škótsku ukázalo – no prehralo.

Kým sa o európskom integračnom jadre diskutuje ako o abstrakcii, väčšina sa zdá „za“. Inak vec vyzerá, keď sa táto myšlienka spojí s možnými konkrétnymi dôsledkami pre občana.