Dekanka FMK v Trnave Dana Petranová napísala list, v ktorom si vyžiadala späť finančnú odmenu, ktorú odmietli Veronika Pizano, Jakub Ptačin a Radovan Andrej Grežo.

Našim poslancom a poslankyniam zjavne neprekáža, že sa im nejakí úradníci, ktorých tým s vedomím predsedu parlamentu poveril iný úradník, prehrabávajú v pošte.

Som tridsiatnik, naša generácia so Slovenskom zatiaľ veľmi nepohla. Nevieme sa nadýchnuť, nemáme sa k činu. Zachránia nás tínedžeri a dvadsiatnici na námestiach? Neviem, ale napísal som im.

Tento deň by mal byť zasvätený oslave práce. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé. Veď práca je to, čo ľudstvo priviedlo od zbierania plodov, lovu mamutov až k prechádzkam po Mesiaci.

Dôvodov mám niekoľko. Na začiatok ten menej podstatný. Náš premiér nemá nad „o“ dĺžeň. Neviem, či sa to pri zápise do matriky stalo nedopatrením, alebo to bol úmysel.

Prvým a zásadným dôvodom, pre ktorý si môžeme po sto dňoch Trumpovho prezidentovania vydýchnuť, je ten, že sme sa pred voľbami príliš báli. No možno je lepšie báť sa, ako sa potom strašne zľaknúť.

Francúzi majú povesť ľavičiarov, ale po prvom kole prezidentských volieb sa tamojšia ľavica plazí a pravica oslavuje. Vyzerá to, že sa stalo niečo prevratné.

Toto je list predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, ktorý som neodoslal poštou po tom, čo vydal príkaz na totálnu kontrolu všetkého, čo do parlamentu pošta doručí.

Už nám z tých vzrušujúcich volieb v poslednom období trošku stúpa tlak. Je fajn, že výsledok v tých francúzskych prezidentských vyzerá potešiteľne a skôr z kategórie tých nudnejších.

Matoviča naozaj nemusím. Mám na to kopu dobrých dôvodov. Aj osobných. Kto mi je však z celej duše odporný, pri čom mene sa mi dvíha žalúdok, je minister vnútra.