Je dávno jasné, že Robert Fico, ktorý vlečie Slovensko do záhuby, nebude porazený bez spolupráce opozície. Ale čo nám ukázal záver týždňa o tom, ako vážne opozícia berie túto spoluprácu?

Majstrovská akcia útoku ukrajinských dronov na strategické letecké základne hlboko v ruskom zázemí (čo v kontexte rozmerov Ruska znamená naozaj veľmi hlboko), má nielen psychologický, ale aj jasne vojenský význam. Kremeľ sa samozrejme vyhráža krvavou odvetou. Aká je škála jeho skutočných možností?

Levočská povesť o Cecilii Gonzaga, slovenská rozprávka o hlúpom Dankovi a ukrajinská bylina o bohatierovi Arťomovi.

Otvorený list jednému z kľúčových európskych politikov sa nepodpisuje často. Sú ale chvíle, keď je potreba niečo urobiť natoľko naliehavá, že podpis prestáva byť otázkou a stáva sa samozrejmosťou. Toto je taká chvíľa.

Keď sme tesne po voľbách varovali, že zámerom vlády je vytiahnuť Slovensko zo slobodného sveta, málokto súhlasil. Padali argumenty o eurofondoch a širšie o nemožnosti prerušiť masívne ekonomické väzby. Dnes je všetko trochu inak.

Dno ministerstva pakultúry už dávno prerazilo (guľatú) planétu a svižne vbehlo do okolitého vesmíru. Naposledy bolo spozorované, ako opúšťa Slnečnú sústavu a to sme ešte nevedeli, kto bude riaditeľ.

Máme ešte predsedu vlády, ktorý disponuje normálnym duševným zdravím, alebo nie? Je to dôležitá otázka.

Pravidlo, že prezident raz za rok prednesie správu o stave Slovenska, je šancou aj pascou. Šancou, ak hlava štátu má čo republike povedať, pascou, ak na to nie je osobnostne vybavená. Ako so svojou prvou správou obstál Peter Pellegrini?

Delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu asi všetkých nepotešila. Ale máme aj dobré správy.

Od neuskutočnenej svadby dvoch mladých ľudí prešlo už 7 rokov. Rovnaký čas hľadá Slovensko odvahu pozrieť sa na seba očami Jána a Martiny. Prečo nevieme vyniesť spravodlivý verdikt? Prečo nedokážeme spoločne aspoň toto napraviť?