Čo má, preboha, Fico spoločné s Kažimírom?

Keď sa povie fyzika, väčšine ľudí napadne čosi ťažké a málo zábavné. A keď sa povie kvantová fyzika, väčšina odvráti zrak a rýchlo zmení tému. A pritom je to jedna z dvoch najčarovnejších tém na rozhovor, čítanie a uvažovanie.

Vždy som patril k tým, ktorí považovali voličov Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica za ľudí buď zlých, alebo hlúpych. Názor, že aj k týmto ľuďom treba pristupovať so skutočnou empatiou, som považoval za pomýlený. Dnes sa mi začína zdať, že som sa mýlil.

Vo svete je veľa spoločenstiev poznačených hlbokými spormi. Vybrať si ako príklad úspešného prekonania takýchto sporov Severné Írsko je možno trochu ošemetné, ale predsa podnetné.

Divadlo Lab je priestor, v ktorom študenti bratislavskej VŠMU predvádzajú svoje umelecké začiatky. Ale nie sú to žiadne školácke pokusy — sú to často výborné výkony a už aj generačné výpovede, z ktorých ide veľká sila.

Dejú sa veci a deje sa ich naraz toľko, až je ťažko rozoznať, čo z toho je podstata a čo len zásterka.

Nič vulgárne mu nie je cudzie. Táto vlastnosť predsedu vlády bola mnohým už dávno známa. Užil si ju aj dnešný prezident Pellegrini, keď ho zradil a založil si vlastnú stranu. Nikdy mu to nezabudol a najhoršie znášal, že ho musel nakoniec podporiť, keď kandidoval na prezidenta.

Takých ľudí, ako bola pani Mosnáková, nebolo a nie je veľa. Krehká, odvážna, pravdivá a nezlomná.

Nerád by som (aj v súvislosti s niektorými našimi predchádzajúcimi debatami) prispieval k vytváraniu domnienky, že použitia jadrových zbraní sa netreba báť. Samozrejme, že sa ich treba báť. Preto tu sú.

Oskar Rózsa má pravdu. Jeho hymna nie je pre všetkých. Je len pre verchušku, ktorá mu zaplatila z našich daní judášsky groš za patlanie štátnych symbolov.