Zásah proti venezuelskému prezidentovi, ktorý zmanipuloval domáce voľby, vyhnal 8 miliónov ľudí z vlastnej krajiny, pričom mnohých pozabíjal, mení svet. Ale nie pre odstránenie diktátora. Dôvodom je spôsob, akým to Amerika odôvodnila.

V sobotu ráno v založili pôvodne neznámi páchatelia požiar pod káblami elektrickej siete neďaleko Berlínskej elektrárne v Lichterfelde. V mrazivom počasí boli výpadkom prúdu postihnuté tisícky domácností a ohrozené ľudské životy. Škody sú značné, hoci prevádzka sa obnovuje. Podľa nedeľňajších správ je za útokom skupina ľavicových extrémistov.

Z Venezuely prišli mimoriadne správy. Líder Nicolás Maduro je zvrhnutý, zatknutý, čaká ho súd na území USA. Čo sa to deje - a je to pozitívny vývoj?

Niekedy to vyzerá, že svet určuje tento negatívny trend: pokles počtu demokracií, úpadok demokracií do autoritárstva a nárast moci autoritárov aj ich hrozivosti. V skutočnosti najmä autoritárske režimy podliehajú otrasom a môžu sa zrútiť rýchlejšie, než by ste čakali.

V ČR sa začína ukazovať, čo v praxi znamená „riadiť štát ako firmu“. Trump s Putinom by už dávno presadili mier a prosperitu pre Ukrajinu, keby im v tom nezavadzala jej vlastná existencia. Slovensko posilňuje vládu zákona: miernu k zločincom, prísnu k obetiam.

Rok 2025 priniesol najväčšiu zmenu od pádu komunizmu. Slobodný svet stratil lídra, čím sa oslabilo spojenectvo v NATO. Presne toto bol dlhoročný sen imperiálneho Ruska. Ako sa to prejaví v roku 2026 a ako to súvisí so Slovenskom?

V auguste sme publikovali rozhovor s ukrajinskou psychologičkou, mamou dvoch malých dcér Allou Plotnikovou. Spolu s kolegyňami poskytuje podporu deťom z Ukrajiny a ich rodinám, tu na Slovensku. Nekonečné, takmer štyri roky.

Svet, a človek v ňom, je príliš krehký a súčasne príliš divoký, aby sa vedelo, čo sa s nami v roku 2026 stane. Ale niečo už môžeme cítiť, nahmatať a predpokladať. Vyzerá to na rok Európy – a trochu aj Slovenska –, v dobrom aj zlom.

Na Silvestra sme sa zvykli smiať. Rehotať sa na vtipoch. (Pravda, netreba to preháňať s tzv. slušnými vtipmi, ako nás varoval klasik. Mohlo by to uraziť jemnocit poslucháčov.) Máme sa však ešte dnes na čom smiať? Ale máme. Možno ani nie príliš na čom, no dozaista na kom.

Nechce sa mi hromžiť a rozčuľovať sa. Vysvetľovať všetkým deťom, ktoré sú práve doma, každému separátne, že sa mi chce skôr plakať ako sa rozčuľovať. Že mám na rozčuľovanie sa dôvod, a že až keď im všetkým povysvetľujem, prečo sa rozčuľujem, tak si aj poplačem.