Cecilia

Bol raz jeden vydarený synček vydareného otecka a ten sa raz v práci dozvedel o buste Cecilie Gonzaga od Donatella. A hoci dovtedy mal rád skôr také busty busty, táto sa mu zapáčila napriek skromnejšiemu poprsiu. Dokonca to išlo až tak ďaleko, že v oblasti bustovníctva začal uznávať len umenie talianske a žiadne iné.

 Jedného dňa si synček ako zvyčajne v kancelárii sedí, o umení premýšľa, len ti tu zrazu niečo doňho vojde a poďho do Levoče po bustu. Vezie synček bustu, vezie a tá sa mu znenazdajky takto prihovorí: „Ukry ma ty, švárny šuhaj, do takej haciendy, do akej sa žiadny turista nikdy nedostane.“ A on jej na to: „Neboj sa, Gonzagová, ukryjem ťa na neznáme miesto a len známym poviem, kde si. A keď budeš chcieť, aj kamarátov z levočského oltára ti prinesiem.“