Pán premiér, som v Poľsku na reportáži, kde s hrôzou čítam vaše najnovšie vyjadrenia. Druhý a nie posledný krát vám ponúkam diskusiu.

Je len zopár ľudí, bez ktorých si neviem predstaviť Slovensko. Jedným z nich je Anton Srholec.

Webstránka .týždňa umožňuje diskusie, no s ľuďmi, ktorí sa zbabelo zakrývajú za vymyslené mená sa mi nechce diskutovať. Opäť urobím výnimku.

V jednej nedávnej .lampe použil tento výraz František Mikloško. Mieril ním presne. Presne na neuralgický bod našej spoločnosti. Sme zapečení v pragmatizme, ktorému sme prepadli.

Dag Daniš napísal v živote už veľa hlúpostí. A popravde, mne sa to tiež niekoľkokrát podarilo. V tom sme si kvit.

Filozofovať, či bolo rozdelenie Československa dobrým krokom, je už trochu nadbytočná nuda. Pravidlá sú nastavené a karty sa rozdali. Teraz ide o dnešok.

Tak sme sa od kolegu Daga Daniša dozvedeli, že Andrej Kiska je príliš slabý a politicky (názorovo) prázdny na to, aby sa mohol postaviť do čela novej politickej strany.

Koncom roka ma zaujali tri pozoruhodné články v zahraničných médiách. Sú o témach, ktoré rezonovali vlani, no sprevádzať nás budú aj rokom 2016. Nech sa páči, výber z tlače.

Ministerstvo vnútra dnes nepustilo do utečeneckého tábora v Humennom k asýrskym kresťanom z Iraku prezidenta Andreja Kisku, ktorý im chcel zaniesť darčeky a hovoriť s nimi.

Alojza Hlinu som spoznal, keď sa po rebríku škrabal na budovu SNS, aby z nej strhol slovenskú zástavu. Vraj nenechá, aby ju zneucťoval Slota. Dobre urobil.