Štvrťstoročie po Nežnej revolúcii má časť občanov Slovenska pocit, že čelíme fenoménu, na ktorý sme zatiaľ prikrátki: Zdá sa, že politici financujú svoje strany občas aj z peňazí bohatých ľudí a tí si následne vyberajú úroky za tieto politické investície prostredníctvom dojenia štátu. Orgány ochrany práva, ktoré by mali pôsobiť proti pokútnemu prepojeniu biznisu a politiky, majú niekedy tendenciu tieto kšefty miesto stíhania skôr dodatočne posväcovať, postihujúc následne ľudí, ktorí na problémy upozornili.
Verejnosť zatiaľ nevie ako tento začarovaný kruh preťať, kým v krajine silnie nevôľa. Problém má totiž svoje objektívne príčiny. Dôsledkom politického pluralizmu, ktorý odráža prirodzené rozdiely záujmov občanov v parlamentnej demokracii, je totiž existencia viacerých politických strán. No ich činnosť a najmä volebné kampane musia byť z niečoho financované. Nadšenie ľudí pre prispievanie politickým stranám, ktoré volia, je nízke. A tak zrejme vznikol „alternatívny“ krvný obeh, v ktorom cirkulujú peniaze medzi súkromníkmi, politickými stranami, štátom a zase súkromníkmi.
Vyhľadávanie privilégií a renty
V ekonómii existuje celá myšlienková škola, ktorá skúma zištné pohnútky politikov, úradníkov i tých podnikateľov, ktorí sú zainteresovaní na obchodoch so štátom. Volá sa teória verejnej voľby. Jej základné východisko spočíva v myšlienke, že hlavným cieľom verejných činiteľov nemusí byť vždy spoločné dobro verejnosti, ale skôr maximalizácia vlastných záujmov.
Za priekopníkov teórie verejnej voľby sú považovaní americkí ekonómovia James Buchanan a práve minulý týždeň zosnulý Gordon Tullock. Ten prvý (zomrel vlani) dostal za svoje dielo v roku 1986 Nobelovu cenu za ekonómiu. Že ju nedostal aj Tullock sa dlho považovalo za trestuhodné opomenutie.
Keď nedávno dianie okolo denníka SME oživilo verejnú diskusiu o úlohe oligarchov, či vplyvných finančných skupín v našej spoločnosti, niekoľko ľavicových intelektuálov neváhalo využiť situáciu na prihriatie svojej politickej polievočky. Vraj finančná oligarchia je plodom toho istého „trhového fundamentalizmu“, ktorý novinári zo SME obhajujú celé roky. Jedinými spôsobmi ako skrotiť mocichtivé ekonomické zoskupenia sú podľa ľavičiarov vysoké dane a prísne regulácie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.