Tento článok je reakciou na televízne vystúpenia Erika Tomáša v posledných dňoch. Celé roky som si nebol istý, či Erik je jeho priezvisko, alebo krstné meno.
Emmauel Macron je čoraz väčším sklamaním. Najmä pre tých, ktorí dúfali, že zastaví rast pravicových populistov a prispeje k výraznej stabilizácii Európskej únie a sveta.
Čo sa deje, keď sa do vyšetrovania vloží ten, kto po dvojnásobnej vražde novinára a jeho snúbenice sľúbil rozpútať peklo? V niektorých kauzách zavládne na dlhý čas bezvetrie.
Glváč sa rozhodol, že cez Dušičky sa ho kauzy netýkajú a vládna koalícia pár mesiacov pred voľbami nahodila brzdu svojho pádu v podobe päťdesiatdňového moratória.
Skutočnosť, že po všetkých hrozných odhaleniach, ktoré prinieslo vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka, neklesol Smer pod 20 percent, vyvolala údiv a do budúcnosti aj obavy. Neprávom.
Tých ľudí, ktorých som si vážil a mal rád, je oveľa viac ako tých, o ktorých tu napíšem zopár slov. Toto sú len útržky zo spomienok na tieto výnimočné osobnosti.
