Som si istý, že v tomto období štrajkovali aj lekári, ktorí nie sú presvedčení o správnosti svojho konania. Všetci museli zvažovať voľbu medzi „spravodlivým bojom za oprávnené požiadavky“ a „ústupom z boja v záujme pacienta“. A mnohí sa pridali k štrajku napokon najmä preto, lebo sa báli nesúhlasiť s kolegami. Aby neboli vyčlenení, označení za zradcov. Tento druh strachu je hybnou silou, ktorú od 50-tych rokov 20. storočia skúmali sociálni psychológovia ako Philip Zimbardo, Marc Hauser, Stanley Milgram alebo Solomon Asch. Opakovane ma zamrazí, keď sa vraciam k ich výskumom. Filozof Egon Gál zostavil svojho času monotematické číslo časopisu Kritika a kontext, nazval ho Morálny inštinkt a banálne zlo. Cituje v ňom aj zistenia Hannah Arendtovej z procesu s nacistickým organizátorom holokaustu Adolfom Eichmanom. Ten bol nielen podľa nej, aj podľa izraelských psychiatrov banálne normálny človek, bez akejkoľvek patologickej úchylky či ideologického fanatizmu. Čo ho teda charakterizovalo? Konformnosť, lojalita, poslušnosť a plytkosť.
Pristavme sa pri konformnosti. Tá je totiž najpodstatnejšia. Ak som po vojnách na Balkáne či pod Kaukazom skúmal, čo viedlo „obyčajných ľudí“ k tomu, že páchali hrozné veci, musel som uznať, že ani v ich prípade nešlo – až na výnimky – o akýchsi démonov zla.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.