Po prelome tisícročia sa vo svete vysokej kuchyne začali diať zázračné veci. Hladné oči všetkých gurmánov sa čoraz viac začali odvracať od kulinárskeho majstrovstva baskických a katalánskych kuchárov k tým zo severnejších krajín. Medzi všetkými z nich vyčnieval René Redzepi.

Vajcia sú nielen chutné, ale dodávajú telu okrem plnohodnotných bielkovín aj množstvo vitamínov a minerálov. Navyše sú od prírody perfektne „zabalené“, čo sa týka funkčnosti aj estetiky.

Hubárska sezóna je v plnom prúde, sociálne siete sa zapĺňajú nevyžiadanými fotkami plných košíkov, dovolenkujúcich potomkov vystriedali lesknúce sa klobúky hríbov, kozákov a suchohríbov. Z každého koša však vytŕča vždy huba, ktorú na prvý pohľad spozná každý: bedľa.

Pomaly, ale iste pozorujeme vo večerných kluboch nový fenomén. Pandemické pitie gin-tonicu pomaly odoznieva a do popredia sa sunú miešané nápoje síce s plným ginovým telom, no s oveľa pestrejšou a frivolnejšou receptúrou. Po Angličanovi prichádza Talian: Negroni.

Studené misy a na nich rôzne antipasty. Medzi nimi však kraľuje jedna lahôdka, ktorá nikdy nesmie chýbať: krásne tenučká až priesvitná, trhá sa v rukách a na jazyku rozpúšťa. Najznámejšia talianska sušená šunka, ktorej chuť zrela tisícročia – prosciutto crudo.

Už je pozbierané. V sudoch to kvasí a nadúva sa, na povrchu dýchajúca hmota vytvára čudný tmavohnedý koberec. Takto to potrvá päť šesť týždňov, aby sa z krásnych modrých sliviek napokon po vypálení stal ikonický východoeurópsky nápoj: slivovica.

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Pri jesennej depresii odborníci radia zamerať sa na zdravý životný štýl. Ak pocity ovplyvňujú bežné fungovanie človeka, je lepšie vyhľadať odborníka. Pre TASR to uviedla Liga za duševné zdravie.

Čokoláda je sladká aj horká. Biela, mliečna, tmavá, ale i ružová. Topíme ju, strúhame, krájame aj sekáme. Jeme ju i pijeme. Za tisícky rokov sa je našlo nespočetné množstvo využití. Už nie je len jedlom, ale slúži napríklad i na kozmetické účely.

Písali sme tu o rôznych talianskych jedlách z cestovín a pri všetkých sa použitie masla či smotany spomínalo ako smrteľný hriech. Kde sa potom vzala móda vytvárať husté, smotanové omáčky a servírovať ich hosťom? Môžu za to fettuccine Alfredo.