Když přilétáte v noci do Moskvy, rozeznáváte pod sebou půdorys města podle řady soustředných okružních silnic s malým kruhem Kremlu uprostřed. Na konci dvacátého století vnější okruhy svítily mdlým, špinavě žlutým světlem.

Občas zvykneme hovoriť o čierno-bielom videní, o tom, že veci majú byť buď dobré, alebo zlé. Pesimisti hovoria, že všetko je akési sivé – niečo viac a niečo zasa menej.

Vražda mladého Mareka Kalužu odkrýva zlyhania štátu aj našu ľahostajnosť. Démonom zla sa na Slovensku darí. Na kapitánskom mostíku aj v podpalubí.

Takou dlhou a bohatou históriou, akú ma aspirín, sa nemôže pochváliť žiadny iný liek. Jeho dejiny sa začínajú kdesi v dávnoveku, v čase, keď ľudia spoznávali liečivé účinky vŕbovej kôry – akéhosi prírodného predchodcu aspirínu.

Je stelesnením zla a obludnosti komunistickej diktatúry, hoci prvých väzňov z gulagu oslobodil práve on. Ešte predtým však stihol zabezpečiť pre Sovietsky zväz atómovú bombu. No boj o moc prehral s podceňovaným Nikitom Chruščovom.

Voľby na jar, protesty cez leto a jesenný spánok. Taký bol uplynulý rok v Slovenskej politike. Je to dobre alebo zle?

Tento rok v marci varovala komentátorka Anne Applebaum, že nás delia len dve-tri zlé hlasovania od konca NATO, EÚ a možno aj liberálneho svetového poriadku. Teraz nastalo to druhé. Tak prečo sme takí pokojní?

Čo tvorí identitu hlavného mesta? Budovy a verejný priestor alebo skôr pulzujúci život? Do tejto nekonečnej debaty nedávno razantne vstúpili Martin M. Šimečka a Michal Hvorecký, neskôr aj iní intelektuáli a množstvo ich čitateľov. Prináša to niekoľko dobrých aj zlých správ.

Adoptívne dojčenie existuje. U nás sa ním zaoberá len zopár špecialistov. Zámerne nepoužívam spojenie „laktačná poradkyňa“, pretože tou už je pomaly každá druhá žena v dlhej sukni.

Marika Gombitová oslávi svoju šesťdesiatku tento týždeň na vypredanom Zimnom štadióne v Bratislave. Znie to neuveriteľne, ale bude to jej prvý sólový koncert po dlhých 29 rokoch.