Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.

Bol to mladý Egypťan zo slušnej rodiny. Túžil si vypracovať svaly, živiť sa ako osobný tréner, dobre zarábať a randiť so „super kočkami“. Dnes je tento 22-ročný muž v radoch Islamského štátu. Na Facebooku zverejňuje svoje fotografie so zabitými „neveriacimi psami“.

V knihe Blázon a iné paraboly je bájka opisujúca mesiac v splne, majestátne rozprestretý nad mestom. Všetky psy mesta začali na ten mesiac štekať. Iba jediný pes neštekal, ba viac, napomenul ostatných psov vážnym hlasom: „Nezobudíte pokoj mesačného spánku, ani neprenesiete mesiac na zem tým svojím štekaním“. Vtedy prestali všetky psy štekať a nastalo hrozné ticho. Iba ten pes, čo ich pred chvíľou napomenul, začal do toho ticha štekať, a zotrval v tom štekaní po celý zvyšok noci. Toľko príbeh.

Čo má spoločné najznámejšia slovenská justičná kauza s vyčíňaním najhoršieho švédskeho sériového vraha? Je toho prekvapujúco veľa. A nedávny vývoj v švédskom prípade vrhá nové svetlo na niektoré významné aspekty slovenského prípadu.

Hromadná vražda v parížskej redakcii satirického Charlie Hebdo vyvolala zhrozenie, smútok, solidaritu, ale aj pár naozaj ťažkých otázok. Vo mne zostali dve.

Ak nebudeš poslúchať, príde si po teba …! Namiesto troch bodiek doplňte ľubovoľnú postavu, ktorou vás v detstve strašili rodičia, alebo ktorú dnes používate na deti vy. Čo rodina, to vlastný repertoár v originálnom jazyku, ktorý prezrádza viac, ako sa na prvé počutie zdá.

Spisovateľka Monika Kompaníková napísala kritický text o akcii Dni slovenskej literatúry. Na jej text reagoval minister kultúry Marek Maďarič aj predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Ľubomír Belák (.týždeň 44, 45/2014). Na ich reakciu prišla odpoveď od spisovateľky Zusky Kepplovej. A zrejme budú aj ďalšie príspevky. V polemike preto pokračujeme.

Osudová príťažlivosť človeka a vlka bola najmä v dávnej minulosti veľmi silná, napriek tomu, že neskôr sa stal vlk šelmou obávanou a nenávidenou, čo pretrváva, bohužiaľ, až do dnešných čias.

Spomienky na pád komunizmu pred 25 rokmi vzbudzujú v nás, čo sme to zažili, stále euforické pocity. Veď sme zažili niečo, čo Milan Šimečka výstižne nazval koniec nehybnosti. Ale zažili sme aj roky deväťdesiate. Aké boli? Ťažké? Úžasné? Hrozné? Krásne?

Veríte, že na svete chodí kríženec Karla Gotta a Johnnyho Rottena zo Sex Pistols? Nie? A čo napríklad britský spevák Morrissey? S českým kráľom popu ho spája pátos a fantastický spevácky prejav, s Rottenom zas ostrý jazyk a punkové postoje.