Slovo Brata Filipa

V ňom vidím parabolu tohto predreferendového ovzdušia. Najviac zo všetkého by som očakával, že práve LGBTI loby na Slovensku (namiesto toho, aby v zákulisí potichu ovplyvňovala legislatívny proces po svojich linkách cez rôzne ministerstvá) ako prvá vyvolá presne takú celospoločenskú diskusiu o svojich požiadavkách, ako to urobila Aliancia za rodinu. Dokonca s tými istými otázkami Aliancie. Prosto mali iniciovať referendum vo svojom vlastnom záujme. Nezdá sa mi totiž fér, že sa hrajú tak trošku na mŕtveho chrobáka a ešte viac na obete v čase, keď niekto od boku prečítal ich ťahy a zaujal k nim referendové stanovisko.  Tiež bude nefér, keď sa po referende znova vrátia k zákulisnému boju ovplyvňovania.
Tradičná rodina je ako krasopisne predpísané A v šlabikári. Treba sa ho pokúsiť napodobniť, nečarbať!
Úprimne sa snažím nepozerať na inakosť ľudí cez krvavé oči. Od počiatku tejto celospoločenskej témy mám poctivý úmysel veľa premýšľať, až potom hovoriť.  Tiež vnímam,  že Aliancia v kampani porobila chyby. Myslím, že sa oba tábory vystrieľali z argumentov a dosť! Nepovažujem človeka z iného tábora za nepriateľa. Upokojme vášne, vonku zázračne sneží. Tí, čo nechcú hlasovať, nech v pokoji zotrvajú doma. Tí, čo hlasujú, nech tak bez emócií urobia. Preto sa ešte v piatok večer  s mladými ľuďmi prejdem bez letákov a transparentov centrom Prešova v tichom sviečkovom sprievode až hore, na kalváriu....